Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Ztracené vzpomínky

31. srpna 2014 v 13:35 | mirari |  Moje výtvory
Veky sťa slzy dažda tečú ,
mesiace lún oblohou skáču.
Z dňa je mesiac , z toho rok ,
a predsa žiadnej zmeny krok.

V nebeských oblakoch duša iba sní ,
lebo vo hviezdach necítiš čas plynúcich dní.
A však ked príde rána zore,
smú opäť zazrieť aj tí hore,
zem smrteľníkov i topazu more.

Vidia ako ich deti stále žijú.
pracujú , ľúbia , s údelom sa bijú.
A vedia, že tak to najlepšie má byť ,
lebo vtom je význam slova žiť.

Tak duša v raji vyčkáva ,
zo šťastia svojich drahých radosť získava.
Díva sa a vidí čistotu a prah,
tvrdú prácu , radosť i strach.

Prostých ľudí , ktorých živia vlastné ruky,
ich mozole, odreniny, dokonca hladu muky.
To čo museli robiť aj pre peklo moru,
aby to ich potomkovia urobili znovu.

No časy sa menia, dnes je to iné,
teraz ti môžu byť sny viac milé.
Je možné reťaz tradície prelomiť ,
lebo ľudskú nádej nemožno zlomiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama