Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Alternatívny príbeh .Kapitola 7 . Plynúce roky

9. února 2014 v 15:28 | Mirari |  Tigrova sága
Po čase sa moja prísna až chladná osobnosť , stala mojim novým normálom . Bola som už lokeshovou ženou takmer 3 roky . Už som neprejavovala žiadne emócie . Teda aspoň nie k slúžkam a Lokeshovi . K Lokeshovi som bola chladná ako psí ňufák . Rozprávali sme sa spolu iba ohľadom Anika a inak sme nekomunikovali . To sa hodilo . čo ma ale bolelo pri srdci bolo to , že vždy ked Lokesh prišiel tak si k sebe dal priniesť Anika.
Nikdy nie Nalu . Už toľko krát som v jej očiach videla odraz bolesti , ked jej otec prišiel a prikázal aby ju odniesli preč , aby mohol byť zo svojím synom. Ale ked sa o Nalu nechcel starať aspoň ju nebude rozmaznávať a ja sa nebudem musieť báť , že sa pokúsi skaziť aj ju . Mojim daľším dôvodom k radosti bol vzhľad a chovanie mojich detí .
Bolo im sotva dva roky ale aj tak na nich bolo vidieť to , že z otcovej povahy nemajú ani chlp.
Anik mal bledo čokoládovú pokožku ,ebenovo čierne oči a ( začo som dakovala Bohu ) moje hnedé oči . Neviem , či by som zniesla ak by sa na mňa môj syn pozeral Lokeshovýmy čiernymi očami . Bála som sa , že ho Lokesh skazí ale nie . Anik bol vždy milý a hravý . Vždy sa o Nalu staral a dokonca už ako dieťa bol ochotný počkať z jedlom aby sa Nala mohla najesť ako prvá . Zbožňoval ju . zatiaľ , čo Anik bol zo strany vzhľadu 50 percent po Lokeshovi a 50 po mne , Nala bola moja verná kópia .
Mala rovnakú ako by Ren povedal smotanovú pokožku , gaštanové oči plné túžby po hraní a najradšej nosila zapletaný vrkoč rovnako ako ja za mlada. Pri spomienke na to aký mal na moje vrkoče názor Ren ma vždy bodne pri srdci. Je to tak , láska z džungle ani po rokoch neutícha . A je navyše taká veľká , že ked prestane horieť tak opäť začína tlieť. Každý deň v prázdne. Moja posteľ , ktorá je prázdna a noci bez spánku plné mojich výčitiek zrady .
Láska ,ktorá ma každý deň spaľuje až ma z toho celé vnútro bolí . Niekedy mám pocit, že moje srdce má len jednu polovicu . A ja nikdy neviem nájsť tú druhú . Možno si ju zobral Ren alebo ju Lokesh zničil .
Ale časť z môjho srdca , ktorá mi ešte zostala patrí mojim deťom a Lene. Bola mi ako sestra . Moja spoločníčka v pekle , dôverníčka. Vedela som , že ona by ma pri lokeshovi nikdy nezradila . Vedela som , že moje zlomené srdce by už daľšiu stratu neunieslo .
Každú noc Anikovi a Nale rozprávam príbehy o dvoch statočných tigroch . O šarmantnom bielom tigrovi Renovi a šibalskom čiernom tigrovi Kishanovi . Anik má najradšej príbeh o tom ako dva odvážne tigre bojujú s nepriateľmi bojovníkmi zatiaľ , čo Nala má najradšej príbeh v ktorom tigre zachránia princeznú z veže.
Nikdy som im o svojej minulosti nepovedala . Jeden dôvod bol ten , že ich nechcem trápiť a druhý ten ,že ak by o tom Lokesh počul tak by mi mohol zobrať Anika. To by som neuniesla. Viem , že nie .
Niekedy mám naozaj na mále a už ma ovláda žiaľ nad zdratou svojej slobody , minulosti , rodiny a lásky . živo si spomínam , že raz sa mi to nepodarilo. -
Práve som objímala Anika pretože padol a odrel si koleno . Nebolo to nič vážne iba sa zľakol . Jemne som ho pobozkala na čela a pritiahla si ho k sebe. Po chvíľke prestal vzlykať a začal mi privoniavať k vlasom . Ja som sa tomu len smiala lebo sa mi to zdalo veľmi smiešne teda až pokým ...
" Mami , ty máš jemné vlásky a ako ti voňajú . Je to broskyňa ." zasmeje sa . Broskyňa .Pri tomto slove ako keby som počula medový hlas ktorý hovorí :
" Vždy ťa viem nájsť Kelsey . Voniaš ako broskyne a smotana."
Ani si to neuvedomujem a teraz plačem ja. Anik sa na mňa vydesene pozrie.
" Mami ja som nechcel . Povedal som niečo zle ?" ustrácha sa .
Rýchlo sa od neho odvrátim aby nevidel moje slzy. Nechcem aby sa trápil.
"Nie zlatíčko. Nič zlé si nepovedal ale ... Prečo nejdeš za Nalou je z Lenou v záhradu." Chlácholím a snažím sa prestať vzlykať aby to znelo presvedčivejšie .
" No tak dobre." Ked odišiel tak som sa rozplakala ešte viac. Vravela som si , že je to len vôňa a už na tom nezáleží ale ja . Tak veľmi to bolí . Boli to roky , čo som plakala naposledy. Ale potom som sa cítila zvláštne uvoľnená . roky som to v sebe dusila dať ten žial a ublíženie von bolo ako kýchnutie .
Ale rozhodla som sa , že sa to už nikdy nezopakuje . Nie pred deťmi . Nech si myslia , že všetci žijeme v idylke. Nech si užijú svoju nevinnosť , kým to ešte ide . V budúcom živote zažijú ešte veľa studených spŕch a ublíženia . Ale viem , že jedného dňa príde deň a ja budem musieť ísť s pravdou von . Ale ako nato ?
Detičky moje , viete váš otec je zlý čarodej , ktorý ma uniesol a prinútil ma sa s ním oženiť ? Alebo -Anik , Nala viete tie príbehy čo vám hovorím sú čistá pravda a ja som v nich tá princezná ?
Určite by si pomysleli , že mám o koliesko na viac a začali by sa mi vyhýbať . Ako to len urobím ?
Z myšlienok ma vyrušia otvorené dvere . Otočím sa a zbadám sklesnutú Nalu. Má oblečené pekné žlté šatôčky a biele sandále . venujem jej jeden zo svojich vzácnych úsmevov , ktorý si šetrím len pre ňu .
" Ahoj moja drahá . Ako si sa mala , je Anik ešte z Lenou ?"
" Áno . A mami ... prečo sa ty a ocko , už nemáte radi ?" opýta sa neisto a upiera na mňa veľké hnedé oči ,ktoré akoby boli odrazom tých mojich .
"Prečo sa ma na to pýtaš Nala ?"
" No vždy nám rozprávaš príbehy o tigrovi Renovi a princeznej . Hovoríš , že ich spájalo puto nikdy nekončiacej lásky ale ty a ocko sa tak k sebe nechováte . "
" Och Naly . Tvoj otec má veľa práce a ja sa musím starať o vás dvoch takže sme sa trochu odcudzili."
Zaklamem . Aspoň teraz ju uteším sladkou lžou . Teda na pár rokov . Aspoň .
Z dní sa stali týždne a z týždňov mesiace . Potom roky .
Ani som sa nenazdala a moje deti dosiahli puberty . A ja som spozornela . Lokesh si k sebe začal volať Anika stále častejšie . Vravieval , že mu dáva hodiny o tom ako byť vládcom . Alias ako vraždiť a nedať pri tom najavo ľudskosť . Po každej lekcii som si k sebe vzala svojho syna a jemu aj Nale som dávala vlastné hodiny . Hovorila som im o cti , o tom ako je potrebné pri niektorých záležitostiach rozhodovať srdcom . Raz sme šli spoločne po tme do záhrady . ľahli sme si do trávi a hľadeli na hviezdy . Ukazovala som im veľký voz , draka a aj severku .
" Vždy ak sa budete cítiť sami tak sa pozrite na nebo . A ak uvidíte aspoň jednu hviezdu tak poznáte , že nie ste sami. A tam ."ukážem na druhú stranu neba .
" Tam idú duše ľudí , ktorý zomreli . Sú tam moji rodičia a vaši starí rodičia ."
" To je smutné mama . chýbajú ti ?" spýta sa z ľútosťou v hlase Nala.
" Niekedy áno , zlatíčko ale mám vás dvoch."
" A otca , nie ?"
" Ako môžeš byť pri ňom vždy taká pokojná mama ? desí ma ." vloží sa do debaty Anik . V jeho očiach vidím , že hovorí pravdu . Nečudujem sa mu . Lokesh mu stále hovorí svoje úžasné teorie a moci , mučení a vraždení . Jeho nevinnosť sa začala vytrácať . Pri každom pohľade na neho sa desím toho ,že bude ako otec .
" je neskoro . chodte spať ." Oboch pobozkám na čelo a zaželám dobrú noc.

Odídu ale ja stále ležím na tráve a hľadím na severku . Možno naozaj nikdy nebudem sama .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama