Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Únor 2014

Fantazie

26. února 2014 v 21:58 | Mirari |  Moje výtvory
Fantazie .To slovo znie ľahko ale realita je celkom iná . síce ked teraz tak premýšľam , tak realita nemá pri fantázii , čo robiť . Pretože realita je studená sprcha krutej skutočnosti , zatiaľ čo fantázia je únik do ríše predstáv. Môžeme sa v nej plaviť po kobaltovo modrom oceáne , splniť si svoje najtajnejšie túžby a krásne myšlienky . Bud už snívame o láske , slobode alebo veciach , ktoré by sme radi dokázali .


Ano, fantázia sú je pre nás v istom zmysle , ten najväčší dar . Smutné na tom je to , že vždy musíme spadnúť z nášho vysnívaného neba späť na nekompromisnú zem reality. No a niekedy je ten pád taký silný , že veľa z nás sa s tým nevyrovná a viac už nevzlietne .

Dôvody pre to môžu byť rôzne . či sme už snili o láske , ktorá však nikdy nemala šancu alebo sme boli v snoch ponorený tak hlboko , že sme to mali za skutočnosť a tak proste skutočnosť neunesieme . Ale preto nie je správne zavrieť dvere pred našími snami a túžbami . je to vlastne dosť zbabelé . To , že sa bojíme toho , že zas narazíme a tak to už ani neskúšame.

Ibaže človek , čo to urobí nemôže tiež poznať lásku . Pretože sa vraví , že láske je pre snílkov.
V podstate to bola fantázia , ktorá otvorila dvere všetkým tým skvelým veciam , čo máme dnes .

Myslíte , že keby nebolo túžby dosiahnuť nemožné , že by sa človek dostal na meciac ? že by objavil nový svetadiel ? Vyhral olympiádu ? Natočil film ? Napísal knihu , či báseň ?

Nie , to by nebolo možné .

je to naša fantázia , ktorá nám osvietuje dušu . Napĺňa ju a my vdaka tomu máme chuť žiť .

Pravda je teda taká , že ak si vieš veci predstaviť tak ich môžeš aj dosiahnuť .

Mohatuova vláda - 3.kapitola tretnutie 150 - 160

18. února 2014 v 21:22 | albinoraven666fanart / preklad Mirari |  levi kral komixi

No a je to ! Mala som trochu práce preto to tak trvalo . Ale už je to tu.:D

Voľnosť

18. února 2014 v 12:15 | Mirari |  Moje výtvory
V našom uponáhľanom svete je zrejme náš názor ničím . ľudia sú kolektívne tvory . Možno preto si niekedy myslíme , že to čo je dobré pre ostatných musí byť dobré aj pre nás. No nemalo by to tak byť . Každý z nás má predsa právo na názor a vlastnú vôľu , tak prečo zo sebou nechávame manipulovať ? Ak sa neodviažeme z pút slepej poslušnosti , nikdy nedosiahneme ciele na ktoré máme . či už sú to putá rodiny alebo spoločnosti . Iste , že nás pred tým chránili .Trebárs nás zavreli do miestnosti aby sme sa nevykradli von a nezranili sa .

No , ako sa stráca naše detstvo , tak sa v nás vytvára túžba po voľnosti a samostatnosti . Jedného dňa predsa musíme nájsť , kľúč , ktorým sa z okov dostaneme . A ak na nás okolitý svet začne naliehať a bude sa nás snažiť znovu zavrieť , tak to nesmieme dovoliť . Posúdte sami - akým právom nám druhí smú rozkazovať aby sme sa vzdali našich nádejí ? Ako sa vôbec dá , duši prikázať aby sa vzdala svojich najtajnejších pocitov a túžieb ? Na všetky tieto otázky existuje jediná odpoved -

To sa nedá .

Stáří

15. února 2014 v 14:54 | Mirari |  Moje výtvory
"Stáří" toto slovo môže mať veľa strán . Môžeme to vnímať iba ako číslo ale aj ako hranicu svojho života. Môže to ohraničovať vek hoci aj malého dieťaťa v perinke . Rodičia v tedy iba zo zatajeným dychom plným očakávania premýšľajú o tom aké ich dieťa bude ked vyrastie . ži bude v staršom živote šťasné alebo nie . Ako tak človek starne v jeho živote sa mení veľké množstvo období .


Jar života je vek v ktorom sa starnutie len zažína a my len premýšľame o tom aké to asi tak bude ked nastane čas a my budeme mať tvár ako usušenú slivku S vyplazeným jazykem. Síce si s tým veľmi hlavu nelámeme . Tie myšlienky nám z hláv vyfúka vietor nevinnosti.Odnesie ich na míle daleko až za hranice našich úvah. A tým nám hlave zostane dosť priestoru na šťastné detstvo a hravosť . Avšak ako starneme tak ten vietor slabne ... Stále viac a viac ... Pretože starnutím sa naša nevinnosť sa rozplýva.

V životnom období leta sme už takmer dospelí a dospelí . V tejto fázi nášho života nemyslíme na to ako sa asi budeme cítiť ako starci . Namiesto toho trávime svoje dni zábavou v spoločnosti alebo si len tak užívame nášu mladosť .Cítime sa nesmrteľný .Plávame v oceáne pohody a dobrej nálady . Avšak hlavný dôvod tohto obdobia je vtom , že človek musí dospieť .
Zostarol - dospel a nastol čas na to aby opustil svoj rodný domov a založil si svoj vlastný . Po boku partnera , ktorého si sám vyberie . Takého s , ktorým sa cíti kompletným .Úžasný Takým , ktorý vyplnil miesto v jeho srdce , ktoré akoby čakalo na neho . to je daľšie poslanie vo období leta - nájsť si lásku a s ňou si založiť rodinu .Deti , ktoré sú akoby obrazom jeho samého v čase detstva . Teraz má už na pleciach novú zodpovednosť . Starosť o deti a svojho druha .

A potom príde čas kedy človeka zastihne obdobie jesene . Tak ako pri ovocných stromoch v tomto období je potrebné začať zbierať úrodu . Blednú nám vlasy a naše telá slabnú . V tomto čase je našou hlavnou prioritou rodina . Tešíme sa chvíľam ,ktoré s nimi prežívame ale zároveň smútime nad tými , čo sú už preč . tými s ,ktorými sme prežili najkrajšie chvíle života . Preto si chceme si užívať chvíle ,čo trávime zo svojou vlastnou rodinou . Deti v tomto bode už vyrástli a leto života teraz prežívajú oni . Založili si vlastnú rodinu a vy sa radujete z vnúčat . No , jeseň života má ešte jeden dôležitý bod zlomu . Uvedomujeme si svoju smrteľnosť . už to nie je ako v mladosti. Cítime ako sa z nás vytráca život ale netrápi nás to .Možno ,že sa na to aj tešíme . Pretože potom budeme zo svojou pôvodnou rodinou a vždy budeme môcť dozerať na svojich blízkych ktorým sme my sami dali život .

A tak ked nastane zima . čas kedy sa všetko odoberá na zaslúžený odpočinok . čas kedy , je vyhradený na to aby sme si zaslúžene odpočinuli . zariadili sme život novej generácii , splnili sme si sny . Ano náš život bol parádna jazda . Ako deti sme sa tohto dňa báli , no teraz sme už pripravený . Nebojíme sa toho . Určite bude dobrý pocit opustiť naše zostarnuté telo a stať sa opäť mladou , krásnou bytosťou . Ved ako sa hovorí -
" Smrť nie je koniec . Je to len začiatok novej kapitoly."

Alternatívny príbeh .Kapitola 7 . Plynúce roky

9. února 2014 v 15:28 | Mirari |  Tigrova sága
Po čase sa moja prísna až chladná osobnosť , stala mojim novým normálom . Bola som už lokeshovou ženou takmer 3 roky . Už som neprejavovala žiadne emócie . Teda aspoň nie k slúžkam a Lokeshovi . K Lokeshovi som bola chladná ako psí ňufák . Rozprávali sme sa spolu iba ohľadom Anika a inak sme nekomunikovali . To sa hodilo . čo ma ale bolelo pri srdci bolo to , že vždy ked Lokesh prišiel tak si k sebe dal priniesť Anika.
Nikdy nie Nalu . Už toľko krát som v jej očiach videla odraz bolesti , ked jej otec prišiel a prikázal aby ju odniesli preč , aby mohol byť zo svojím synom. Ale ked sa o Nalu nechcel starať aspoň ju nebude rozmaznávať a ja sa nebudem musieť báť , že sa pokúsi skaziť aj ju . Mojim daľším dôvodom k radosti bol vzhľad a chovanie mojich detí .
Bolo im sotva dva roky ale aj tak na nich bolo vidieť to , že z otcovej povahy nemajú ani chlp.
Anik mal bledo čokoládovú pokožku ,ebenovo čierne oči a ( začo som dakovala Bohu ) moje hnedé oči . Neviem , či by som zniesla ak by sa na mňa môj syn pozeral Lokeshovýmy čiernymi očami . Bála som sa , že ho Lokesh skazí ale nie . Anik bol vždy milý a hravý . Vždy sa o Nalu staral a dokonca už ako dieťa bol ochotný počkať z jedlom aby sa Nala mohla najesť ako prvá . Zbožňoval ju . zatiaľ , čo Anik bol zo strany vzhľadu 50 percent po Lokeshovi a 50 po mne , Nala bola moja verná kópia .
Mala rovnakú ako by Ren povedal smotanovú pokožku , gaštanové oči plné túžby po hraní a najradšej nosila zapletaný vrkoč rovnako ako ja za mlada. Pri spomienke na to aký mal na moje vrkoče názor Ren ma vždy bodne pri srdci. Je to tak , láska z džungle ani po rokoch neutícha . A je navyše taká veľká , že ked prestane horieť tak opäť začína tlieť. Každý deň v prázdne. Moja posteľ , ktorá je prázdna a noci bez spánku plné mojich výčitiek zrady .
Láska ,ktorá ma každý deň spaľuje až ma z toho celé vnútro bolí . Niekedy mám pocit, že moje srdce má len jednu polovicu . A ja nikdy neviem nájsť tú druhú . Možno si ju zobral Ren alebo ju Lokesh zničil .
Ale časť z môjho srdca , ktorá mi ešte zostala patrí mojim deťom a Lene. Bola mi ako sestra . Moja spoločníčka v pekle , dôverníčka. Vedela som , že ona by ma pri lokeshovi nikdy nezradila . Vedela som , že moje zlomené srdce by už daľšiu stratu neunieslo .
Každú noc Anikovi a Nale rozprávam príbehy o dvoch statočných tigroch . O šarmantnom bielom tigrovi Renovi a šibalskom čiernom tigrovi Kishanovi . Anik má najradšej príbeh o tom ako dva odvážne tigre bojujú s nepriateľmi bojovníkmi zatiaľ , čo Nala má najradšej príbeh v ktorom tigre zachránia princeznú z veže.
Nikdy som im o svojej minulosti nepovedala . Jeden dôvod bol ten , že ich nechcem trápiť a druhý ten ,že ak by o tom Lokesh počul tak by mi mohol zobrať Anika. To by som neuniesla. Viem , že nie .
Niekedy mám naozaj na mále a už ma ovláda žiaľ nad zdratou svojej slobody , minulosti , rodiny a lásky . živo si spomínam , že raz sa mi to nepodarilo. -
Práve som objímala Anika pretože padol a odrel si koleno . Nebolo to nič vážne iba sa zľakol . Jemne som ho pobozkala na čela a pritiahla si ho k sebe. Po chvíľke prestal vzlykať a začal mi privoniavať k vlasom . Ja som sa tomu len smiala lebo sa mi to zdalo veľmi smiešne teda až pokým ...
" Mami , ty máš jemné vlásky a ako ti voňajú . Je to broskyňa ." zasmeje sa . Broskyňa .Pri tomto slove ako keby som počula medový hlas ktorý hovorí :
" Vždy ťa viem nájsť Kelsey . Voniaš ako broskyne a smotana."
Ani si to neuvedomujem a teraz plačem ja. Anik sa na mňa vydesene pozrie.
" Mami ja som nechcel . Povedal som niečo zle ?" ustrácha sa .
Rýchlo sa od neho odvrátim aby nevidel moje slzy. Nechcem aby sa trápil.
"Nie zlatíčko. Nič zlé si nepovedal ale ... Prečo nejdeš za Nalou je z Lenou v záhradu." Chlácholím a snažím sa prestať vzlykať aby to znelo presvedčivejšie .
" No tak dobre." Ked odišiel tak som sa rozplakala ešte viac. Vravela som si , že je to len vôňa a už na tom nezáleží ale ja . Tak veľmi to bolí . Boli to roky , čo som plakala naposledy. Ale potom som sa cítila zvláštne uvoľnená . roky som to v sebe dusila dať ten žial a ublíženie von bolo ako kýchnutie .
Ale rozhodla som sa , že sa to už nikdy nezopakuje . Nie pred deťmi . Nech si myslia , že všetci žijeme v idylke. Nech si užijú svoju nevinnosť , kým to ešte ide . V budúcom živote zažijú ešte veľa studených spŕch a ublíženia . Ale viem , že jedného dňa príde deň a ja budem musieť ísť s pravdou von . Ale ako nato ?
Detičky moje , viete váš otec je zlý čarodej , ktorý ma uniesol a prinútil ma sa s ním oženiť ? Alebo -Anik , Nala viete tie príbehy čo vám hovorím sú čistá pravda a ja som v nich tá princezná ?
Určite by si pomysleli , že mám o koliesko na viac a začali by sa mi vyhýbať . Ako to len urobím ?
Z myšlienok ma vyrušia otvorené dvere . Otočím sa a zbadám sklesnutú Nalu. Má oblečené pekné žlté šatôčky a biele sandále . venujem jej jeden zo svojich vzácnych úsmevov , ktorý si šetrím len pre ňu .
" Ahoj moja drahá . Ako si sa mala , je Anik ešte z Lenou ?"
" Áno . A mami ... prečo sa ty a ocko , už nemáte radi ?" opýta sa neisto a upiera na mňa veľké hnedé oči ,ktoré akoby boli odrazom tých mojich .
"Prečo sa ma na to pýtaš Nala ?"
" No vždy nám rozprávaš príbehy o tigrovi Renovi a princeznej . Hovoríš , že ich spájalo puto nikdy nekončiacej lásky ale ty a ocko sa tak k sebe nechováte . "
" Och Naly . Tvoj otec má veľa práce a ja sa musím starať o vás dvoch takže sme sa trochu odcudzili."
Zaklamem . Aspoň teraz ju uteším sladkou lžou . Teda na pár rokov . Aspoň .
Z dní sa stali týždne a z týždňov mesiace . Potom roky .
Ani som sa nenazdala a moje deti dosiahli puberty . A ja som spozornela . Lokesh si k sebe začal volať Anika stále častejšie . Vravieval , že mu dáva hodiny o tom ako byť vládcom . Alias ako vraždiť a nedať pri tom najavo ľudskosť . Po každej lekcii som si k sebe vzala svojho syna a jemu aj Nale som dávala vlastné hodiny . Hovorila som im o cti , o tom ako je potrebné pri niektorých záležitostiach rozhodovať srdcom . Raz sme šli spoločne po tme do záhrady . ľahli sme si do trávi a hľadeli na hviezdy . Ukazovala som im veľký voz , draka a aj severku .
" Vždy ak sa budete cítiť sami tak sa pozrite na nebo . A ak uvidíte aspoň jednu hviezdu tak poznáte , že nie ste sami. A tam ."ukážem na druhú stranu neba .
" Tam idú duše ľudí , ktorý zomreli . Sú tam moji rodičia a vaši starí rodičia ."
" To je smutné mama . chýbajú ti ?" spýta sa z ľútosťou v hlase Nala.
" Niekedy áno , zlatíčko ale mám vás dvoch."
" A otca , nie ?"
" Ako môžeš byť pri ňom vždy taká pokojná mama ? desí ma ." vloží sa do debaty Anik . V jeho očiach vidím , že hovorí pravdu . Nečudujem sa mu . Lokesh mu stále hovorí svoje úžasné teorie a moci , mučení a vraždení . Jeho nevinnosť sa začala vytrácať . Pri každom pohľade na neho sa desím toho ,že bude ako otec .
" je neskoro . chodte spať ." Oboch pobozkám na čelo a zaželám dobrú noc.

Odídu ale ja stále ležím na tráve a hľadím na severku . Možno naozaj nikdy nebudem sama .

avengers komix

7. února 2014 v 18:06 | by_matsuomiyako/preklad Mirari |  Thor a Loki - príbehy
ano . mám rada Lokiho. Ale čo by ja ho milujem Smějící se ale aj thor je fajn.