Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Alternatívna časť Tigrej ságy - 6. časť - Predstavy

1. ledna 2014 v 20:55 | Mirari |  Tigrova sága

Prvých pár dní môjho materského režimu bolo naozaj problematických . Pripadala som si ako slobodná matka zamknutá vo väzení ( čo bola lepšia možnosť ako byť ženou Lokesha )
Ano , priznávam , že to nebolo najhoršie Lena mi s malými stále pomáhala ale bolo to ťažké. Už ste niekedy aj dve hodiny uspávali svoje nepokojné dieťa a ked konečne zaspí a vy si vydýchnete tak sa zobudí zase to druhé . K zblázneniu . K zblázneniu.

Lokesh som nevidela celé dni a nesťažujem si .
A môj druhý problémom bola moja popôrodná depresia . po pôrode som mala málo mlieka a deti museli dojčiť dojky , ktoré lokesh objednal. Kvôli tomuto som si pripadala menej cenná .

Moje deti boli hladné a ja som im nemohla pomôcť .
Ale dojky dojčili a starali sa len o Anika . Keby im Lena stále nedávala do rúk Nalu tak by moja maličká už dávno zomrela od hladu . živo si spomínam na to ako som raz ležala na posteli a tvárila sa , že spím . Do izby vtedy vošla jedna žena a chcela nakrmiť Anika ale vtedy sa ozvala Lena .

"Anik iba pred chvíľou zaspal . Naša pani s ním celú hodinu chodila po izbe kým neprestal plakať . Je nakrmený nemusíš ho budiť ."

" Ale pán prikázal aby sme ho dojčili každé 4 hodiny ." namietla dojka .

" Pokiaľ chceš niekoho dojčiť tak vezmi Nalu. Chúdatko aká je maličká ani jedna z vás jej nevenuje toľko pozornosti koľko by mala ! Odteraz najprv nakrmiš ju a až potom Anika !" povedala generálskym hlasom Lena .

Žena sa zamračila ale pri pohľade do Leniných chladných očí nepovedala ani len slovo .Práve vdedy som bola zase rada , že mám pri sebe niekoho tak blízkeho .

Po pravde som svoje deti prvé týždne ani nevídala . Stále som bola totiž zavretá v svojej izbe . Ležala som schúlená do klbka a zapchávala si uši . V tejto polohe som preplakala aj celé hodiny .Cítila som neuveriteľnú strašnú vinu a ľútosť . ľútosť z toho , že nie som schopná postarať sa o svoje deti . ľútosť pretože som zradila Rena a Kishana.

Ľútosť , že som si vzala krutého vraha , zlého človeka , mučiteľa a muža ktorý je zodpovedný za všetko nešťastie mojich milovaných . ľútosť , že už nikdy neuvídím svoju adoptívnu rodinu . svojich dvoch mladších súrodencov ani svoju vegetariánsku nevlastnú mamu Sarah . schválne čo im pán kadam a chlapci povedalali .

že som záhadne zmizla v džungli ? že ma uniesli a pýtajú za mňa výkupné ? že som sa rozhodla odísť od firmy Rajaram a presadiť sa niekde inde a preto som sa rozhodla pretrhnúť všetky kontakty ?

Sužovala ma ľútosť aj z toho , že nikdy nebudem mať šťastnú rodinu . že moje deti nepoznajú nič iné ako múry a ich krutý otec . ľútosť , že som zradila veľkú lásku medzi mnou a Renom . A to takú lásku , že ked vyhasne jej plameň tak stále tlie .

Každý jeden deň ked som sa pozrela na svoje deti spomenula som si čo so mnou Lokesh urobil a cítila som ako mi puká srdce . Bála som sa že môj odpor k lokeshovi sa prenesie aj na deti . Mala som strach , že Lokesh pošle v noci sluhov aby udusili moju dcéru . preto som na jej kolískou niekedy prestála celé noci .

Strach som mala aj pri pohľade na Anika . Môže sa môj malí anjelik jedného dňa stať rovnakým mužom ako jeho otec ? Som schopná tomu zabrániť ? čo ak nie ? čo ak z neho Lokesh dostane aj posledné štipky ľudskosti ? Tieto otázky mi chodili hlavou každú noc .
A na koniec maja najväčšia ľútosť pramenila z toho , že moje deti nemôžem mať s Renom.
Vedela som , že by bol úžasný otec .

Celé dni a noci by pri mne stál z deťmi v náručí a pred spaním by najprv na dobrú noc pobozkal mňa a potom aj Anik a Nalu . V noci keby maličký začali plakať a ja by som sa chystala ísť za nimi , bol by mi povedal , že on sa o to postará a nech ja odpočívam.

Tieto krásne ilúzie mi boli v tej mojej priepasti nešťastia drahšie ako skutočnosť . vlastne tie ilúzie sa mi stali skutočnosťou . Presne tak , v tej mojej beznádeji som už začínala blázniť .

Stále som videla iba steny , steny a steny . Kamkoľvek som sa na pozrela tak som videla kobaltovo modré oči , ktoré mali silný nádych hnevu , opovrženia a zlosti .
Mávala som vo sne vidinu bieleho tigra , ktorý stojí v izbe a zúrivo na mňa zazerá . Zodvihnem sa a chcem ho pohladiť ale on po mne začne agresívne vrčať .
" Ren , čo je s tebou ? To som predsa ja , čo to do teba vošlo ?"

Biely tiger zdvyhol chvost a začal prskať .Vtedy som začula Renov hlas .
"Ako si mohla ? Zradila si ma ! Ja som si myslel , že ťa poznám !" bez varovania alebo milosrdenstva napol svaly a vyskočil . Vycerené zuby . Ostré pazúry . A rev ... hlasný rev ... a odrazu začal slabnúť a už to boli len výkriky . Lenivo som otvorila oči a videla som Lenu ako uspáva Nalu .

A deti stále plakali , boli hladné a mrnčali .

Pritisla som si vankúš na hlavu a spala dalej . tento sen bol ešte viac znepokojivejší ako ten prvý . Ležala som v ňom z otvorenými očami na posteli . deti opäť plakali a ja som sa postavila z postele . zodvihla som podušku blížila sa s ňou ku kolíske . Nevedela som či je v nej Anik alebo Nala . Vedela som len , že ktokoľvek to je , je príčinou toho hluku . tej neustálej lavíny hluku . Hluku . Hluku . Stačilo by iba trochu pritlačiť a posvätné ticho by sa vrátilo . Iba trošku pritlačiť .
" Nie !!!!!!"

Prebudila som sa celá spotená a uplakaná . Rýchlo som bežala ku kolíske zodvyhla Anika a začala ho pestovať.

" Prepáč mi to , prepáč mi to , prepáč mi to !" túto vetu som mu opakovala až do rána .
Bola som stále hore a bála sa toho , čo by som mohla zase vidieť keby som zaspala . ihned ráno som slúžkam prikázala aby vzali anika a nalu do druhej izby vedľa tej mojej . mala som strach čo by som ešte mohla urobiť keby sa tá moja klinická depresia zhoršovala .

Preto som sa rozhodla , že bude najlepšie ak sa sama zavriem do izby a svoje deti nechám čo najdalej odo mňa . všetkým slúžkam som povedala nech ma nechajú na pokoji a povedia Lene nech je stále pri deťoch .

Po asi týždni od môjho zabarikádovania sa do izby vrútila Lena .
" Deti vezmite sem a prineste aj moje veci . Ale až ked vám poviem , zatiaľ budte vonku ." povedala strážam ked sa na ňu spýtavo pozreli . Zrejme boli príliš zbabelý na to aby sa pustili do mojej spoločníčky a nechali ju tam so mnou .

Istú chvíľu sme na seba len pozerali . Bola som príliš mimo na to aby som niečo povedala .
Podišla ku skrini a vytiahla z nich moje obľúbené modré šaty .
Hodila ich na posteľ a zadívala sa na mňa ako majiteľ neposlušného psa.
" pani moja ste tu zavretá celé dni . Ak máte v pláne zostať v tejto izbe až do konca svojho života , tak vám do toho nebudem hovoriť ale skôr ako sa tu zavriete navždy mali by ste aspoň čas od času vídať svoje deti ! A teraz sa postav idete do záhrady . !" zavelila.

" Postaviť sa ? to nie Lena . Bolo by to zbytočné !" odvetila som a otočila sa .

" Oh naozaj?" spýtala sa afektovane a zhodila zo mňa prikrývku . " A ja zase hovorím , že pôjdete von !!"
" Nepôjdem !!!" zvýšila som hlas.

"Nemôžete sa utápať v žiali nad minulosťou a všetko hodiť za hlavu ! ste predsa matka ! ten váš žiaľ vás zlomil ako strom ! Je načase aby ste sa z tej bolesti pozbierala a zabudla na to čo bolo !"

" Nie ! Nechcem zabudnúť ani sa vyliečiť ! a teraz ! Chod ! Preč !" zakričala som už .

" Máte predsa deti , lady kelsey ! čo ste na to zabudli ? Oni vás potrebujú !!!" zúrivo argumentovala Lena.
" To nie je pravda ! Docela dobre si vystačia aj bezomňa!!" skríkla som.

Lena sa vtedy na chvíľu zarazila ale už nekričala namiesto toho sa úctivo uklonila a začala ma zase zakrývať .
" Oh , prepáčte mi to , lady kelsey . Máte pravdu . Neuvedomila som si , že tu sú stále aj naše skvelé dojky , ktoré nahradzujú vaši rolu matky !" povedala až úlisne.

" Prosím ??!" šokovane som sa na ňu zahľadela .

" Ano , ved viete , že náš pán si na to potrpí aj ked väčšina tých dojok nie je práve milá . vlastne vás ohovárajú na každom kroku a hovoria niečo o tom prečo musel mať pán aj dcéru ? prečo váš syn v jednom kuse len plače ?

A prečo si náš pán zobral za ženu takú slabú ženu , čo odvrhne vlastné deti . Ale hovorili aj to , že sa to pri takých malých ufňukancoch dá pochopiť !" ked to dokončila cítila som ako vo mne pení krv . vyskočila som z postele , zdravila šaty , obliekla sa a vybehla z izby . za sebou som ešte začula - " Počkajte pani moja , ja som myslela , že chcete oddychovať ."

Bežala som po chodbe celá naježená . Bola som ako nahnevaná mačka . Nie. Bola som ako agresívna tigrica. Veľmi , veľmi nahnevaná , agresívna , nekompromisná , besniaca tigrica , ktorá sa práve chystá brániť svoje deti . začula som stráž , ktorá za mnou uteká ale nevenovala som tomu pozornosť .

Moja skľúčenosť sa naskôr zmenila na depresiu . Depresia na bláznovstvo . A vedela som , že z tohto kolotoča citov ma dostane iba to ak si na niekom vybijem zlosť . ak by som to neurobila tá moja depresia by ma zožrala vznútra a nakoniec by som svojim deťom ublížila .

Ked som išla otvoriť dvere komnaty začula som .
"No tak , no tak spi už , ty malý ufňukanec !" ozval sa chladný hlas.
Silne som otvorila dvere a dojka , ktorá držala Anika sa mykla . Skôr ako stihla niečo povedať tak som jej vytrhla Anika a pritisla si ho k sebe . Anik bol od plaču celý červený ale ked som ho držala ja tak plakať prestal .
Dojka na mňa začala zazerať .
" Ako sa opovažuješ takto sem vtrhnúť a vyzeráš pri tom ako posledná chudera !" oborila sa na mňa tá striga .
A to ma už naozaj išlo od hnevu roztrhať .
" Tak teraz ma , počúvaj žena . ja som manželka tvojho pána !!" zavrčala som .

Vtom som si uvedomila , čo som vlastne povedala . ved ja som sa nazvala Lokeshovov ženou ! Vtedy som si to v hneve neuvedomila . v tom okamžiku som sa zhnusila sama sebe ale stále som mala zlosť .
dojka si predo mnou kľakla a prosila ako o život " oh , odpustite pani moja ... ja som to nevedela , prosím netrestajte ma ..."

" Stráž !!!" zakričala som . Do miestnosti vošli dvaja chlapíci v róbach a ukláňali sa mi .

" Pani moja , pani moja prosím !!!" vzlykala mi pri nohách žena.
Ani som sa na ňu nepozerala a zadívala sa na stáže .

" Túto ženu na noc niekam zamknite a potom... - odrazu som sa odmlčala . čo to robím ? Kvôli tej mojej posadnutosti sa už naozaj mením na Lokeshovu ženu . Nie , nebudem jeho žena alebo ako on . nezabijem a nevyhodím túto ženu na ulicu iba pretože ma nahnevala . - " a potom ju už nikdy nepustite k deťom. Bude v kuchyni vypomáhať . A odneste moje deti do mojej izby ." dokončila som po niekoľkých sekundách vetu .

Dojka sa mi vrhla ruke a pobozkala ju .

" dakujem pani moja , dakujem ." vzlykala .

" Chodte už a plňte si povinnosti ." odvetila som trochu vľúdnejšie . dojka teda už kuchárka sa úctivo uklonila a odišla . Stráže zobrali Nalu a Anika. Ja som sa išla poprechádzať do záhrady . Po posledných dňoch depresie som sa konečne cítila uvoľnená . Lena mala pravdu . Je načase sa pozbierať . V budúcnosti už nebude na slabosť čas .

Musím sa naučiť by silná kvôli mojim deťom a ich životmi .
Nepopieram , že Rena nemilujem . naopak . Milujem ho celým svojim srdcom a moja duša je súčasťou tej jeho . Ale musím dať živé predstavy o budúcnosti bokom , pretože sa aj tak nikdy nestanú .
Toho dňa som sa zmenila . bola som tichšia ,vážnejšia , menej otvorenejšia .

Musela som dať svoje city v tejto dobe bokom , pre moje deti . vzdala som sa sladkých predstáv kvôli životom svojich detí . Lebo som nepatrila sama sebe ale im a Lokeshovi .
A aj ked lokesh vlastnil moje telo , nikdy nebude vlastniť moje srdce . To a to jediné úplne patrilo mne . A ja som rozhodla komu ho otvorím . A moje srdce bude už navždy otvorené len jednému mužovi - renovi .


Ale môj život ide dalej ... A ja musím žiť pre svoje deti .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama