Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Môj alternatívny príbeh - Kapitola 2. Moje väzenie

22. srpna 2013 v 17:10 | Mirari |  Tigrova sága
Po tej strašnej noci som sa zmenila. Iba jediná noc s ním zo mňa vyhnal väčšinu mojej radosti do života. Vyhnalo to zo mňa všetok elán .
Prebrala som sa s bolesťami brucha. Cez hlavu mi prebehli všetky tie strašné spomienky : Lokeshove ruky , jeho odporné vzdychanie, moje obrovské bolesti a pocit znásilnenia .Postavila som sa a ako zombie som išla do kúpeľne .
Snažila som sa nevnímať moje bolesti v mojom lone . Akoby som sa to snažila prekryť to svojimi bolesťami v hlave. Búšilo mi v nej . Chvíľkami som sa pridržala steny .Vstúpila so do sprchy . Pustila som si čo najstudenšiu vodu a začala sa ňou s hubkou umývať... Na každom kúsku môjho tela bola špina . Už len tam kde sa ma Lokesh dotkol som cítila zvláštny pocit. Nie ten "krásny" zvláštny pocit .
Bol to pocit akoby mi po tele išiel sliz zmiešaný s prachom . Blato čistého hnusu . Chcela som tú špinu zo seba zmyť.Mala som pocit , že by bolo najlepšie ak by som si časti tela dorezala a navždy sa zbavila tej hanby .
Chcela som aby tie myšlienky a spomienky navždy zmizli .Chytila som sa za nohy a začala sa knísať dopredu a dozadu . Vzlykala som a moje teplé slzy boli jediné kvapky vody , ktoré padali na moje skrehnuté telo . Celá som sa od zimy striasla.
Ale prečo by som sa mala zohriať. Prečo by moje srdce ešte malo byť ked už nebudem môcť uvidieť môjho milovaného? Vzlykala som a umývala sa .
Zúfalo som túžila po tom aby ma do pliec drgol ňufák tigra . Položil by si svoju chlpatú bielu hlavu do môjho lona. Priadol by a po premenení by ma pevne objal a zohrieval . Hoc aj celú by počúval čo ma trápi ...
Zachvela som sa a začala ešte viac vzlykať .
čo by na to povedal Ren ? čo by povedal na to , že ruky človeka , ktorý ho mučil sa ma tak majetnícky dotýkali . Chcelo sa mi z toho vracať . Keby to Ren videl viem iste , že by mi to nedával za vinu . Okamžite by sa vrhol na Lokesha a tesákmi by mu prehrýzol hrdlo . Zničil by toho netvora .
Oh , Ren ved ty si predsa moje všetko .On je môj najdrahší princ a kráľom môjho srdca .Každú chvíľu ked jem a pijem ked rozprávam tak myslím na neho . Prečo nám nie je súdené byť spolu ? Prečo nám to vždy osud urobí ? Ren och drahý môj , och milý môj ... Slzy mi padali na telo .Neviem ako dlho som tam sedela ale ked somn vyšla slnko už bolo vysoko . Lokesh ma od tej noci nevyhľadával . To bolo šťastie . Ani som ho nechcela vidieť . Hodila som sa na postel na ktorej som pred hodinami prežila tie najväčšie muky a tvrdo zaspala.
Odrazu som sa ocitla na akomsi zvláštnom mieste .Na mieste kde som prežila nádherné chvíle , chvíle strachu a aj chvíle napätia , žiaľu a tajomstvo . v džungli . Stromy tam boli vysoké do neba . Bujné a zelené rastliny. Pár krokov odo mňa tiekol potok . Voda v ňom bola kryštálovo čistá a akoby sa z nej smeli napiť len anjeli . Ked som sa k tomu potoku chcela prejsť zabránila mi v tom akási neviditeľná bariéra .Tak som tam len tak stála a dívala sa na to nádherné miesto. Džungľa je miesto všetkých mojich krás .Tu a iba tu som sa cítila slobodná .Za mnou niečo puklo. Otočila som sa . Na zemi sa naháňali dve tigrie mládatá . Jedno malo ebenovú hnedú srsť a sivé pruhy . Bolo nádherné . Sila, hravosť a odvaha z neho priamo sršali.
.Druhé tigríča malo broskyňovú farbu a čierne pruhy .Broskyňa ....Toto mláda bolo menšie ale zato bolo plné elánu , pružnosti a ľahkosti . Obe malé tigre mali hnedé oči .No zatiaľ , čo malo ebenové mláda rúžový ňufák , to druhé malo ňufák čierny .Chvíľu som ich sledovala . Váľali sa po sebe a naháňali jedno druhé .Nádherný pohľad .Zrazu sa obloha zatiahla. Všade bola tma . Rieka tiekla viac divoko a obloha bola sivá . malé šelmy sa zľakli a hodili sa na zem v tvare klbka. Tento pohľad mi trhal srdce . Odrazu z džungle vyšli dva vysoké majestátne tigre . Jeden bol biely a druhý bol čierny . Ren a Kishan. Rýchlo som chcela rozbiť tú zátarasu ale nedalo sa . tak som iba sledovala , čo sa bude diať . Moje tigre zdvihli obe malé mačiatka . Obrátili sa a odišli . Z očí mi začali padať slzy .Odišli . Zase ma opustili ale aspoň , že tie malé tigre budú v poriadku .Oni sa o ne postarajú .
Postavila som sa . Slzy mi stále tiekli . Pozrela som sa von oknom . Práve svitalo . zrejme som spala dosť dlho . Zrazu sa otvorili dvere . Do miestnosti vošlo garde sluhov a priniesli mi jedlo .
Ovsená koša ? Och Lokesh a čo tie slová o pohode ? Zjedla som asi polovicu z taniera.
Obliekla som si nevädzovo modré šaty a obula strieborné sandále .
"Chcem sa prejsť ." povedala som
"Isteže pani moja. A kam chcete ísť ?" spýtal sa silným hlasom.
" Kam pôjdem to je jedno ... proste sa chcem popozerať."
Vyšla som z miestnosti a počula za sebou kroky.
Ach prečo ? to ma ani len nemôžu nechať aspoň prejsť ? Ale zostala som ticho . čo by mi to pomohlo ?
Sluha ma viedol po obrovskom dome... či skôr haciende ? Pre mňa to ale bolo väzenie . Miesto plné smrti a bolesti .
Išla som sa prejsť . Išla som tom kam som mohla. Ani náhodou som nechcela ísť na poschodie kde bol lokesh. Namiesto toho som išla do záhrady. Bola krásna . Teda až na ten obrovský múr . Ach .
Všade bolo plno kvetov a kríkov. Veľa druhov som ani len nepoznala . Sluhovia mi veľa kvetov obozbnámili a povedali kde rastú a ako sa one treba starať . Natrhla som si niekoľko ruží a vzala ich zo sebou . V mojej izbe stále akási žena. Vyzerala si na 25 rokov a bola naozaj krásna. Mala vlnité vlasy . Modré oči a krásnu postavu . Na sebe mala oblečené bledo modré šaty . Ked ma uvidela prichádzať úctivo sa uklonila. Zvedavo som sa spýtala.
" A ty si kdo dievča ? čo tu robíš ?"
" Som Lena vaša jasnosť. Náš vládca ma sem poslal aby vám nič nechýbalo . Chce aby som bola stále pri vás a dávala pozor aby sa vám vášmu dieťaťu nič nestalo .
Dieťaťu ? ved ešte nie som tehotná ? Ako sa len opovažuje ?
Rýchlo som zamaskovala to ako vemi som nahnevaná a sadla si .
" A odkiaľ si ??"
" Som z Brazílie pani moja . Presnejšie z Rio ."
" Och tam musí byť ale pekne. Vždy som sa tam chcela ísť pozrieť .Ak teraz dovolíš rada by som bola chvíľu sama ."
Zase sa uklonila.
" Isteže pani moja ." a chytala sa odísť . Ked bola pri dverách tak som za ňou zavolala.
" A Lena ?"
" ano pani moja ?"
" Hovor mi Kelsey. "Pani moja" je dosť formálne ".
" Ako si len želáte ."

Pár týždňov som bola len v svojej izbe . Spoločnosť mi robila len Lena. Dala sa s ňou dobre rozprávať. Bola veľmi chápavá . Vravela mi o Riu a o tom ako by sa tam ešte niekedy chcela ísť pozrieť. Hovorila , že mala sestru a brata. No tí jedného dňa aj z jej rodičmi záhadne zmizly. Potom ju vzali do domova a na koniec sem. Usmiala som sa na ňu a povedala nech sa nebojí . že to bude v poriadku . Tak či onak v mojom "domove" sa mi vôbec nepáčilo .
Nebolo útulné ani milé .Bolo to jednoducho väzenie . taká zlatá klietka. Pekné steny vymaľované tými najkrajšími farbami dúhy , záhrada plná kvetov to bolo moje väzenie . šperky a krásne šaty , čo som na sebe mala oblečené to bol môj pohrebný rubáš .
Jedného dňa som sa z Lenou a sluhami prechádzala po záhrade .
Lena - " Lady Kelsey , dnes vyzeráte unavene."
"Neboj sa Lena nič mi nie je . Len som trochu ospalá."
Lena - "Ak dovolíte prikážem strážam aby vám pripravili kúpeľ ."
" Oh ... Iste prečo nie."
Toto mi už naozaj lezie na nervy...
Odrazu som zastala . Prichytila som sa steny . Zatmelo sa mi pred očami . Počula som Leny hlas ale znelo to akoby hovorila z jaskyne.
" Pani moja , je vám niečo ."
Pozrela som sa na ňu . Videla som rozmazane . čo sa deje ?
Skôr ako som stihla odpovedať som stratila zem pod nohami . Zo zvláštnym pocitom v bruchu som sa zviezla k zemi .
Posledná vec ktorú som počula pred tým ako som upadla do mrákot bola :
Lena - " Lady ? Lady Kelsey ? Stráže !!! Zavolajte pomoc !!!"
Ked som sa prebrala do očí sa mi pozeral ten , ktorého som sa tak bála. Lokesh . Slizko sa na mňa pozeral. Zachichotal sa a prehovoril.
" Blahoželám moja drahá splnila si svoju úlohu ." začudovane som sa na neho pozrela.
" Ako to myslíš Lokesh ?"
" Urobila si to , čo žiadnej inej žene nepodarilo . Už za pár mesiacov mi dáš nového vládcu sveta .Do tej doby ale zdvojnásobím tvojich strážcov. Nechceme predsa aby z novým princom bolo nie čo nie v úplnom poriadku ." otočil sa a odišiel .
Rýchlo som sa postavila . Snažila som sa necítiť tú veľkú bolesť. Postavila som sa pred zrkadlo .Dívala som sa na svoje brucho .
Naozaj bolo väčšie . Ale ako to ? ved už skoro 3 mesiace toho veľa nejem .
Zrazu ma v bruchu pichlo .
" Au moje brucho" vzdychla som si a zamyslene si po ňom prešla prstami. Je možné že sa v ňom niekto hýbe ?

Došlo mi to . ja som tehotná !
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama