Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Vlčie príbehy - Neskrotná - Kapitola 6. Priznania

1. dubna 2013 v 16:20 | Mirari |  Vlčie príbehy


Ticho som sa od neho vzdialila .Snažila som sa našľapovať zľahka .Aby som ani na konár nestúpila. V mojej duši bolo stále viac a viac prázdno .
Akoby vo mne bola diera , ktorá bola stále viac a viac väčšia .Mohol ju zadržať iba Asték , no ja som sa nemohla vrátiť . Musela som ísť. Až som narazila na kamennú cestu.
Bolo to tam čudné ale v tu som ho cítila .
Bola som od neho vzdialená na kilometre ale stále som cítila jeho vôňu . Z očí mi vyhrkl slzy . Bolo to tak ťažké .
Musela som sa vzdať svojej životnej lásky iba pre svoj strach. Vždy som bola realistka . Viem že všetci zomrú . Aj ja zomriem . Vlastne niekedy aj chcem zomrieť . Ved sa vravý , že smrť nie je trest ale oslobodenie . Tešila som sa na druhý svet . Znovu by som vo výškach videla tie známe , drahé tváre . Opäť by som počula ten známy hlas .
Hlasy ... Hlas mojich rodičov , mojich súrodencov a môjho pán , ktorý si ma vzal k sebe vychoval . Za toľko som mu dlžila . Bez neho by som nikdy nezistila ako žijú ľudia.
Ako šťeňa ma to lákalo . Vtedy som chcela vedieť ako žijú ľudia .Ako malej mi nedávalo zmysel : čo asi ľudia jedia , ako môžu spať v tých obrovských mrakodrapoch a či aj oni pijú vodu z potoka. Teraz som to už vedala , no už som nad tým nepremýšľala . Myslela som iba na neho a na tú noc ...
Ale bolo to správne rozhodnutie . Viem , že áno . Chvíľu ho to asi bude trápiť , no neskôr svoju lásku nájde. U niekoho kto nie je tak komplikovaný ako ja. S týmito myšlienkami som vošla do dvora .
Reťaze , elektrické nástroje a misky ležali na svojom mieste .
Teda ten tyran ešte neprišiel . To bolo šťastie . Ak by zistil , že som ušla asi by ma zbil do bezvedomia . (zase) Poslušne som si ľahla na kamennú dlážku a snažila sa zaspať . No v hlave som mala stále jeho .Tíško som vzlykala. Čo iné som aj mohla robiť ? Poviem vám , čo som mohla robiť .
Mohla som utiecť , byť voľná a hlavne tráviť chvíle so svojím partnerom . Pokojne som mohla žiť ako pred tým. Ako pravý vlk. Cítiť vietor v srsti , zem medzi svojimi lapkami , piť ľadovú vody z rieky a loviť zvieratá . Oh lovenie . Tak veľmi mi chýbalo vyskočiť na nejakého zajaca . Zahrýznuť sa do toho chlpatého krku a cítiť na jazyku tú sladkú , sladučkú krv .
Ah bože !! Mne už asi fakt šibe !!!
Ja som skrotený vlk. Som už pes . Ja som sa zmenila. Už nie som divoké zviera !!! Ja som už iba obyčajný, skromný , dobrý pes. No , dobrá som bola k svojmu starému pánovi . On bol hodný mojich služieb. Jedine on mohol byť mojím majiteľom .
Nie, tento barbar. Tyran t zvierat , zabijak a VRAH !!!! vrelo to vo mne . Vedela som , že ak by som ešte bola u starého pána mohla by som byť voľná.
On mi totiž vedel čítať z tváre. Chápal by to , že sa chcem vrátiť do lesa. Pustil by ma na slobodu ak by veril , že tak budem šťastná . Ale môj nový ... človek nebol taký . Pre neho som bola špina .... Handra ....
Z myšlienok ma vytrhlo prichádzajúce auto .
Ja o vlkovi a vlk za poľom.
Z auta vybehol ten šialenec . A opitý . Cítila som z neho whisky a vodku .Bolo viditeľné , že je totál na mol .
" Ahoj miláčik čo robíš?" zareval na mňa .
Oh kriste už len pri tom jeho hlase mi praskajú ušné bubienky .
Len tak z ničoho nič po mne skočil . Snažila som sa brániť ale nešlo to . Chytil ma za uši a z celej sily ma hodil o zem . A na veľké finále ma ešte udrel po hlave . Skučala som a volala o pomoc ale nikto neprišiel.
Nakoniec ma ešte opľul a smial sa na mojej slabosti .A veru aj ja by som sa na sebe najradšej smiala .
Bola som úbohá . Bála som sa lásky iba pretože som mala strach , že o ňu prídem .
Za toto som mohla dostať cenu za najlepšie zničenú romantiku .
Myslela som na neho. Niečo ma s ním spájalo . V tom lese som totiž nenechala o samote obyčajného vlka. NENECHALA SOM TAM svojho priateľa. Ani sprievodcu .
Ani akéhosi osloboditeľa vnútorným pudov a snov . V tom lese som nechala voju lásku .
No , bol tak krásny , ebenová srsť mu viala ako čierny vietor . Spomenula som si ako mi v lese , tej noci
povedal citujem :
" Ah Astrit máš oči ako safiry , čo sa v noci trblietajú ako hviezdy ."
Oh Asték kiež by som ti mohla na rovinu povedať o mojom strachu . S toho , že o teba prídem .
Som taká hlupaňa !!! z oči mi vytiekli slzy ako hrachy .
O dva týždne neskôr :
Zadívala som sa na nebo a ticho zašepkala k hviezdam . Verila som , že tie duše o , ktorých mi hovorila mama tam ozaj sú .
" Mami... Ocko ... Pane ... Vedte ma .... čo mám robiť . šťastný život som hodila za hlavu a zvolila si život mučeníka."
Začala som ticho vzlykať a takmer nahnevane som povedala :
" Prečo mlčíte vždy ked vás najviac potrebujem ....
Zadúšala som sa vlastným zúfalstvom . Ticho som čakala na hlas ... znamenie ... čokoľvek ...
A odrazu som cítila pohyb v mojom bruchu . Trhla som za sebou . že by som bola vážne zranená ? Ale odrazu som to cítila znovu a silnejšie .
Mohla by som prisahať , že sa o moje pod bruško dotýkalo malé stvorenie . Ticho som zmeravela . V tú chvíľu som pochopila .
Ja som .... tehotná !!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 dia dia | E-mail | Web | 1. dubna 2013 v 19:06 | Reagovat

woow ;O ..

2 Siky Siky | 11. května 2014 v 14:25 | Reagovat

Skvělé. Určitě pokračuj :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama