Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Uväznený 1 časť

5. března 2013 v 12:03 |  Vlčie príbehy


Mladý vlk sedel sám v temnej cele .Po stenách tmavej temnice boli polepené obrázky. Vlk nemôže kresliť obrázky. Aj , že ich on sám nekreslil . Kreslila ich jeho duša. Jeho osudom zlomená , podupaná duša. V cele bolo iba jedno malé okienko. Bez svetla , ktoré dodávalo by asi vlk úplne prišiel stratil rozum. Svetlo , ktoré dávalo jeho maličkému ,zlomenému srdiečku nádej bola aspoň trochu jasná .
Osud tohto maličkého vlčka bol veľmi smutný .Bol to omega. Lepra, smoliar ten nepotrebný . Ostatné vlky zo svorky si do neho začínali . Hrýzli ho a štekali na neho. Mal toho už dosť . Musel sa oslobodiť. Musel z tej klietky utiecť. Preto jednej noci ked všetci jeho druhovia spali sa pod ochranou čierneho plášťa vykradol z nory. Posledný krát sa pozrel na svoju dobrú priateľku a kamarátov malé šteňatá ( to boli asi jediní normálny vlci )
Tak teda bežal od svojho územia. Vedel , že nikto preňho nebude trúchliť . Možno budú zvedavý kde je ale o pár dni ich to prejde .No tak bežal preč od svojho domova. A nad ránom ked prekročil údolie a dostal sa na lúku . Všetko tam bolo také mierumilovné . žiadny vlci , ktorý by na neho kričali , a žiadne nebezpečné tvory.
Prespal pod bútľavým stromom a na raňajky si ulovil malého zajaca . Nebolo toho veľa ale mal dostatok. Takto to išlo až 3 dni . Jeho svorka mu trochu chýbala ale vedel , že už sa nesmie vrátiť .No po týchto šťastných dňoch prišlo peklo . V noci som sa znovu vybral na lov . A z ničoho nič predo mňa skočil vlk. Začal po me zúrivo štekať a chcel ma uhrýznuť. Snažil som sa s ním dohodnúť o nepočúval ma . Bol to zvláštny vlk . Mal červenú srsť , uši mu ovisali a mal čudne veľké chlpy.
Dokonca čudne štekal. Po jeho boku sa vynoril daľší čudný vlk. Potom daľší . Začali ma naháňať po lese zúfalo som vybehol na lúku .
Veľká to chyba .
Zabudol som , že na utiecť na lúku je ešte väčšia samovražda ako si ľahnúť na zem. Na lúke nebolo nič č o by ma ochránilo. Tam som bol korisťou.
Tie bytosti my boli stále v pätách . A ja som už nevládal bežať. V tom som zacítil jemné pichnutie na chrbte . Potom pichnutie na labke a na zadnej nohe. Zakolísal som sa a padol na zem . Nemal som dosť síl na to aby som sa pohol. Ležal som tam a čakal na ostré zuby. Namieto toho som cítil uchytenie sa srsť a zdvihnutie potom som omdlel.
Prebudil som sa v cele z ktorej teraz rozprávam tento príbeh. Neviem čo so mnou teraz bude ani neviem ako to so mnou dopadne . jedno však viem :
Kým kresliť smiem tak lietať viem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 dida dida | E-mail | Web | 5. března 2013 v 12:11 | Reagovat

Woow ;O ... som zvedává ako to bude pokračovať ..super príbeh ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama