Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Anjel

4. ledna 2013 v 11:17 | Mirari |  Moje výtvory
Mladé dievča stálo v tme. Nič nebolo vidieť , nemohla vidieť jasne.Hmla, a všade samá prázdnata .

Kde to som ? nechápala.

Odrazu začula ticho volať svoje meno .

" Beá ... Pod ku mne Beá..."

" Kdo ... kdo si ? s rostraseným hlasom sa spýtala...."

" Pod, pod ku mne... Niečo ti ukážem...

Beáta sa teda vybrala sa hlasom . Išla cez tichú hmlu za tým hlbavým hlasom.
Odrazu však pred sebou zbadala závoj. Chcela ho odokriť ale ten hlas ...

" Nie, Beáta pán života dal túto hranicu. Nie je v našich právach túto barieru prejsť ."
Dievča poslúchla a iba mlčky hľadela na závoj. Odrazu za závojom zbadala ... telo
Bola to ona ... Jej telo ležalo na tráve v lese ....

" Ja som... som mrtvá ..." chcela plakať ale nemohla. Duša nevie plakať.
Odrazu za sebou počula ostrí hlas... Lepšie povedané hlasy...
čierne tváre sa vynárali z hmly a šepkali .

" Pamätáš sa na nás pamätáš sa na nás .... ?" opakovali ...
Bea sa rozbehla do hmly ale tváre išli za ňou a stalé šepkali . Odrazu sa pred Beou zjavil anjel... Skutočný anjel ....
Mal nádherné bledomodré oči,krátke žlté hlasy , a labutie krídla . Oblečenú mal bilu robu a pod jeho žiarivým pohľadom tváre prestali rozprávať .

" Vitaj sestra moja.. Cesta cez , ktorú si išla je križná cesta. Tvoja smrť bola rýchla aj náš pán ľutuje , že si ťa k sebe musel povolať ..."

" Ja som ... ja som mrtva ?" ticho zašepkala.

" Ano. Je mi ľúto ..."odpovedal aniel .

" Ale prečo ? Pamätám sa , že som iba išla lesom a prišlo mi zle ."

" Zastavilo sa ti srdce. Mohla si vidieť svoju posmrtnú schránku. A tie tváre sú tvoje hriechy. Tvoje lži , zlé skutky a správanie k druhým . Ako vidíš nedopadla si až tak zle.

"Ako to myslíš ? ´" Nechápala Beáta ...
Anjel jej podal zlaté zrkadlo. Beáta otvorila oči . Ked zomrela mala 17 rokov ale teraz vyzerala na 14.

" Ako jeto možné ?" nechápala.

" Tvoje zlé ja je tu zatratené . Hriechy sa oddelili od tvojej duše .Teraz je tvoja duša len stelesnením čistoty.Týmto je ti dovolené vstúpiť do raja."

" Ale čo moja rodina ?"

" Oni to zvládnu ..."

" Pojdem ..." povedala nakoniec a vybrala sa za anjelom.

Vtom sa tam zjavil ešte jeden anjel rovnako krásny ako ten prvý. Spoločne ju chytili za ruky a vzlietli s ňou .Ten let bol prekrásny. Beáta miňala oblaky a hviezdy. Letela cez nekonečný vesmír a videla planéty, kométy a mliečnu dráhu.
Avšak netrvalo dlho a zastali pri obrovskej bráne. Bola vysoká najmenej 20 metrov.Už od dieľky z nej vychádzala žiara.
Tam ju položili na oblaky a povedali :

" Tou bránou musíš ísť sama. Je to len tvoja cesta ..."

" Dakujem za to , že ste ma sem vzali ... " povedala.

" Nemáš zač ,,bolo nám ctou . Odišli . A Beate sa z ničoho nič otvorila brána. Nervozne sa cez ňu vybrala .A to čo za ňou videla to už nie je v ľudských silách popísať.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama