Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Vlčie príbehy - Neskrotná - 5.Kapitola. Najkrajšie chvíle života

18. listopadu 2012 v 13:37 | Mirari |  Vlčie príbehy

Len čo som vybehla tou bronou pocítila som pocit slobody .Bežala som za Astékom a natešene híbala nohami.Pocit utekania bez okov bol fantaztický . Najlepší pocit v mojom živote.Rýchlo sme sa dostali na koniec mesta . Hned za ním bol les. To bola krása. Vo vetre som počula pesníčku listou a čvirikanie vtákov .

Asték : " Hej fešanda je ti niečo ? ustarostene sa spýtal."

Ja : " Iste ja len je to tak zvláštne" ... a zadívala som sa na les.

Asték : " Aha . Tak pod ukážem ti to tu ."

Rozbehli sme sa do lesa a ja som bola unesená. Pod labkami som cítila hnedý pocit zeme a trávy . Do nosa mi udrela sladká vôňa borovíc a kvetov . Počula som šum listov a spev operených krásovcov.Bolo to ako v raji.
Vtom som sa pozrela na Astéka . Usmieval sa na mňa a kým som sa nazdala vtlačil mi jednú veľkú uslintanú pusu.
Prekvapene som sa na neho pozerala . V jeho krásnych tmavých očiach som videla sama seba .

Ja : " To boloc čo ? vyhrkla som napoli nahnevane ."

Asték : " úprimne myslím že som dal pusu tej najkrajšej vlčici čo som v živote videl."

Zadívala som na na neho . Bolo vidieť , že má o mňa záujem . Ale aj ja som sa do neho zapozerala . Tým že ma oslobodil , predstavoval u mňa nejakého aniela - ochrancu zúfalých , ktorý je vo vlčom koožuchu . Okrem toho bol to najkrajší vlk sveta .

Asték : Vieš , že som ťa už dlho sledoval ? Videl som všetko čo s tebou ten tyran videl . Nemohol som sa už na to pozerať . Musel som ťa odtiaľ dostať !

Nevedela som čo na to povedať . Neviem čo to do mňa vošlo. Jemne som sa k nemu pritúlila a olízla ucho.
Potom som sa odtiahla . Bolo vidieť ako ho to ohúrilo.
Jemne mi ožužlal ucho a zašepkal :

" Pod za mnou kráska . Ukážem ti môj svet. "

Vdaka lesu som si uvedomila čo som zač . Som vlk ! Nie pes.

A rozbehol sa na lúku . Ja som ho zo smiechom následovala. Na lúke bolo toľko kvetín a motýľov .Bežala som cez ne a nechala kvetiny nech sa mi zapletú do srsti. S Astékom som sa cítila slobodne. Ked sme boli unavený išli sme sa napiť a okúpať k blízkej rieke. Bolo nám obom vešké teplo a preto som do nej skočila.
Skutočne skvelý pocit. Chvíľu som sa len nechala nadnášať vodou a potom som si všimla ako Asték ulovil rybu a položil ju na zem.
V bruchu mi už vyhrávali muzikanti tak som si povedala , že si dám. Vyliezla som z vody a ...

Ja : Asték dakujem . Ale čo ty ? Nie si hladný ?

Asték : Nie srdiečko. Najedol som sa už predtým ako som ťa dostal z pazúrov beštie.Pod za mnou .

Poslúchla som a Asték ma odviedol naspäť na lúku. Tam sa ma začal vypitovať.

Asték : Ako si sa tam vlastne dostala ? Ako je možné , že sa vlk dostane k takému krutému človeku.

Smutne som sa na neho pozrela a začala mu hovoriť môj smutný príbeh. Povedala som mu všetko a nič nezatajila. Nevedela som prečo , no dôverovala som mu akoby som ho poznala roky.

Kým som mu dorozprávala už mi aj uschla srsť.

Asték sa po vypočutí môjho pribehu zdvihol a položil si na mňa hlavu.

Ticho mi zašepkal :

Asték : Mrzí ma to Astrit. Ale neboj sa nedovalím aby si bola zase sama .

Neodpovedala som. Iba som ho olízla a hlavu položila so mäkkej trávy . Vdety som to už vedela. To že Astéka milujem.Tá rana v srdci vytvorená po smrti svojich blízkych a môjho drahého pána akoby sa zacelila .Mala som len jedno želenie :

Nech sa tento deň nidy neskončí .

Za súmraku sme išli naspäť do lesa. V srdci mi búšulo srdce. Priznávam . Bola som zamilovaná .
. Odrazu začalo pršať .Pod stromamy som cítila , že mu to musím povedať. Chcela som myslieť jasne , no nebolo to ľahké môj krásny strážca bol tak úžasný.
V srsť mu česal vietor a kvapky dažda mi jemne padali na kožuch. Už to nešlo odsunúť. Musela som to povedať.

Ja : Asték ?

Asték sa na mňa zadíval a s krásnym úsmevom sa spýtal.

Asték : Ano , miláčik ?

Ja : No tak dievča ! Povedz mu to. Predsa by ťa neoslobodil ak by si preňho niečo neznamenala.

Pozorne som sa mu pozrela do očí. Zdalo sa mi , že v jeho krásnych očiach sa utopím.

Ja : Ja ťa... ťa ... koktala som . Bože nemohla som sa vykecať. Bol to pekný trapas .

Asték : Tiež ťa miluje.

Vzájomne sme si vymenili pohľady . Obaja sm vedeli , že to čo cíti jeden k druhému je opetované.
Zvalila som sa na chrbát a nechala ho nech sa nado mňa postavý. žužle uši a olizuje tvár.
Naša vášeň prepukla .Byť uveznená týmto nádherným vlkom bola skutočná sloboda .Teraz som to vedela .Spoločne sme boli ako jeden . Oddelení sme boli ako dve lode plávajúce k ľadovcu.

Láska nás oboch opantala .Nechali sme vládnuť ju nad nami a dovolili sme slasti aby opantala naše mysle a telá.


Prežili sme jednu krásnu noc. Ráno som sa prebudeli z jeho hlavou na jeho chrbáte.

Zamyslela som sa nad svojím životom.Asték mi ponúkal nový život a šťastnú rodinu a slobodu. A hlavne lásku . No láska znamená viazanie . V mojom svete nebol dôvod sa viazať . Vždy som sa iba sklamala a zostala plávať v mori slz.
No ak by som mala prísť aj o neho už by som sa v tom mori utopila .Radšej by som žila s vedomím , že žije a stále ma miluje aj ked je daleko odo mňa , ako žiť s pocitom ,že je mrtvy. Na jeho hedvábny kožuch spadla moja krištáľová slza.
Postavila som sa a zašepkala :

Ja : "Prepáč môj drahý . Ale láska je pre snílkov a ja už neverím ani tým snom .Zbohom "

Posledný raz som mu dala jednu uplakanú pusu a bežala von z miesta kde som prežila najkrajšie chvíle svojho života. Bežala som späť do kovových reťazov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 dida dida | E-mail | Web | 18. listopadu 2012 v 16:16 | Reagovat

všetky príbehy-diely neskrotnej sú apsolutne bez okolkov suprové..myslíím ,že by s toho bolaa fakt fakt.. dobraa knižkaa ..

2 Mirari Mirari | E-mail | Web | 18. listopadu 2012 v 16:18 | Reagovat

[1]: :)

3 Wolfy Wolfy | 8. ledna 2013 v 17:12 | Reagovat

Ten koniec je smutný ale inak super.Už sa teším na pokračovanie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama