Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Vlčie príbehy - Napospas ...

6. října 2012 v 14:17 | Mirari |  Vlčie príbehy


Bola noc . Tmavá noc . Nikdo v dohľade , všade iba samí kľud . Všetci ľudia odpočívali a dobre sa bavili . Niektorí sa smiali , vtipkovali , žartovali alebo len tak oddychovali v svojich príbytkoch . Nič netušili . No zvieratá áno ...
Tie boli vo veľmi zvláštnej nálade .Karasy v ľudských akváriách plávali ako blázniví , hadi prskali a cerili svoje ostré zuby akoby kričali , mačky ktoré žili v ľudských domoch mňaučali a chceli sa dostať von , tie čo žili vonku zase uríchlene opúšťali mesto a psy utekali s nimi alebo zostali a zavýjali .
Väčšina ľudí sa tomu čudovala a hrešila ich . Kričali na nich nech prestanú , nech sa vrátia . Oni nevedeli aká katastrofa je na ceste . Nemali " šiesty zmysel ." Zvieratá sami nevedeli prečo vlastne utekajú , bol to pud . Ten ich ovládal a našepkával im aby bežali . Ani jeden z nich už nepatril sám sebe .Inštinkt im vládol . Niektoré sa aj chceli vrátiť , nechceli tam nechať svojich známych napospas , chceli svojich milovaných pánov zachrániť ...
Ale ten vnútorní hlas im tak nástojčivo rozkazoval " Bež !!! Bež !!!!" počuli v hlave . Nikto z ľudí nevedel čo sa deje . Teda skoro nikto ......
Starý tulák čo žil v lese tiež vedel čo sa robí .Mal sito žlté oči a belasé vlasy . Aj tak ale nemal na tvári jedinú vrásku . Jeho oblečenie bolo sivej farby a na niektorých miestach potrhané .Býval v lese a jedol iba čerstvo ulovené surové mäso zo zvierat čo jedol sám . Pil iba vodu z potoka a v noci vydával zvláštne zvuko podobné vytiu . A mal ešte jednu zvláštnosť rozumel zvieratám . Bol totiž zvieratám veľmi blízky on im dokonca rozumel .Počul ich naliehavý krik , ktorému ostatní ľudia nerozumeli. Počul to varovanie , prosby o to aby išli s nimi , aby sa zachránili aby utekali . Tulákovi začali slziť oči . Vedel , že on by na tých ľudí mohol zakričať , jemu by rozumeli .
No nepočúvali by ho . Vysmiali by sa mu . A ani on sám nebol iba človek . Bol to animágus . Dokázal sa zmeniť vo vlka .Ako vlk a ako človek žil už 600 rokov . Tí najvyšší mu dali úlohu .Už stovky rokov sa snažil ľudí zachrániť . Odopieral im aby žili v tom meste . Varoval ich už ked to mesto stavali a celú dobu čo tam žili . Bolo to ale na nič . Pred 3 rokmi to vzdal . Už ho nebavilo vyzerať za cvoka . Matky svojim deťom vraveli aby sa mu vyhýbali a dospelí si z neho uťahovali . Už ho to nebavilo .Tak to vzdal . A do dnešnej doby ...
Tulák vedel , že už bude po všetkom . Je koniec . Ešte raz sa poprechádzal mestom , ktoré bude čoskoro pre ostatných čo v ňom žijú hrobom . Ked sa tu dostatočne poslední krát poobzeral obrátil sa a odišiel . Cítil že sa to už blíži . Bolo to naozaj veľmi blízko . Mohol sa premeniť a utiecť . Možno by tak ani nepočul ten krik .On to však išiel v ľudskej koži .Tak ked vykročil z mesta sa to začalo . Trasenie a hrmenie . Zem sa triasla , oblaky stmavli a začalo hrmieť .Domy začali padať ako domčeky z kariet . ľudia kričali a jačali .Kričali o pomoc a prosili . bolo ale neskoro .
Moc neskoro .Celé to trvalo iba pár minút .Ale pre tuláka akoby to boli roky . Hrozné to vidieť to áno . No počuť to bolo peklom .Krik akoby sa mu zabodával do mozgu . Prosby zase zabodávali do kostí . Potom sa ozval mocný blesk . To tulákovi naznačilo , že je koniec . Aj poslední život čo bol v meste zomrel . Tulák sa však ešte neobzrel . Počkal kým sa zotmelo . Do tej doby zostal v lese . A tam plakal .
V jeho živote to bolo po prvé čo plakal .Celý život neplakal .Až teraz . Bola to jeho vina . Jeho vina .Sklamal tých hore aj sám seba .Po zotmení sa premenil vo vlka.Mal nádhernú bielu srsť a žlté oči .Na niektorích miestach aj čierne lapky .Išiel do mesta . Boli to už iba rujny . Jediné čo tam videl bola skaza a zvieratá , ktoré sa vracali domov . Počul ich úpenliví plač . Vedel že si robia vičitky . No nemohli urobiť nič . Ani tulák . Vedel že sklamal . Tým že nezabránil skaze týchto ľudí musí zachrániť stovky dalších .Ešte musí žiť v tejto odpornej náhrade života . No aj tak sa hrdinsky postavil a na vysoký výbežok sutin a začal zavýjať . Na počesť tých ľudí , ktorí jeho vinou zomreli . Ostatní psy a mačky sa k nemu pridali . Začali vzdávať česť svojim milovaním a stratením .Vedeli že ich duše sú už voľné .Konečne boli voľné .
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dida Dida | E-mail | Web | 6. října 2012 v 15:19 | Reagovat

Má to hlavu aj pätu,nejakú tú emociu celkovo fakt super príbeh!:)

2 Míra Míra | E-mail | Web | 30. října 2012 v 20:01 | Reagovat

krásný ale smutný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama