Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Září 2012

Mohatuova vláda - Kráľov smútok - úvod

23. září 2012 v 14:01 | albinoraven666fanart / preklad Mirari |  levi kral komixi
Tak fajn máme tu nový komix . Volá sa Mohatuova vláda . Mohatu bol totiž otec Uru ktorá bola matkou Scara a Mufasy . V tomto komixe sa dozvieme aj ako Uru spoznala Ahatito . Tiež sa tu aj dozvieme kdo bol Sarin otec .Snád sa vám to bude páčiť .
PS. Další diel bude SKORO


Vlčie príbehy - Neskrotná - Kapitola 3. Ako v nočnej more

22. září 2012 v 20:31 | Mirari |  Vlčie príbehy

Bolo to ťažké . Veľmi ťažké . Bez pána môj život nestál za nič .Sratila som svoju poslednú rodinu . Jediného kdo ma chápal a bol tu pre mňa . Teraz som bola zase sama . Teraz už na mne nikomu nezáležalo . Jeho dcéra ma nenávidela a nikoho iného z pánovej rodiny som nepoznala . Už to boli dva dni čo zomrel .Jeho dcéra bola až zvláštne znesiteľná . Pokojne ku mne prišla , dala mi vodu a jedlo a odišla . Obyčajne by na mňa nakričala o tom aký som nepodarok a príživník . Bolo vidieť , že ju rovnako ako mňa trápi smrť jej otca . Na tretí deň od jeho smrti ma jeho pánova dcéra Dora odviazala a viedla k autu . Spierala som sa tomu . Myslela som si , že ma vedú na bitúnok . Myslela som , že sa ma chcú zbaviť . No bolo to inak .Zobrali ma na cintorín . Vedela som čo to cintorín je , pretože počas pánovho zdravia ma , on sem bral . Chodili sme pravidelne na hrob jeho mrtvej partnerky . Bola to matka pánových detí a jeho životná láska .Vždy mi hovoril o tom ,že by sme sa jedna druhej veľmi páčili .Opisoval ju ako skvelú bytosť . Milú , láskavú a priateľskú . Bola mrtva síce dávno pred tým ako som začala bývať u pána , ale nebol deň keby za ňou nesmútil . V duchu som ho vždy upokojovala , a hovorila že je teraz šťastná . Dobre som totiž poznala základ duše .
Moja matka nám totiž hovorila o dušiach všetkých tvorov . Hovorila že každý živý tvor na svete : vlk , los alebo človek ( aj ked som vtedy nevedala čo to človek je ) má svoju dušu . Vravela že ked zomrieme telo sa stane súčasťou zeme ale duša oddíde do neba a bude dalej žiť vo hviezdach . Odťiaľ sa potom duša pozerá na svojich blízkych a chráni ich . Kebyže túto pravdu neviem asi by som sa časom musela zblázniť . Vždy som vdaka tomu vedela , že moja mrtva svorka je so mnou . Aj teraz som bola trochu silnejšia . Vedela som totiž , že pán na mňa dozerá a nedovolí aby sa mi niečo stalo . Ale k veci ...
Ked sme prišli k cintorínu Dora ma priviazala o studňu , ktorá bola ani nie 3 metre od hrobu . Dcéra išla k hrobu a objímala svojich príbezních . Všetci boli bud uplakaní alebo mali sklonenú hlavu .Bola tom veľmi pochmúrna nálada . Ani mi nedovolili sa ku krabici večného odpočinku priblížiť .Všetci ma iba ignorovali .Rakvu v ktorej bol môj pán pomaly a opatrne vniesli do obrovskej jamy . Dora stála vedľa východu a ľudia jej podávali ruky a dávali úprimnú sústrasť . Po pohrebe sa konal kar . Mňa samozrejme priviazali pred vchodom reštaurácie . Ležala som tam asi tri hodiny a nikdo sa ani len neobťažoval doniesť mi vodu . Smädom som priamo umierala . Nebolo to spravodlivé . Ja som robila pánovi celé tie roky spoločnosť , ja som bola stále s ním a ja jediná som mu bola vždy oddaná . Nie ako jeho rodina , ktorá sa nikdy neobťažovala navštíviť ho , nie ako jeho dcéra ktorá si pánov dom ešte pred jeho smrťou privlastnila . Mňa tu za tú vernosť priviazali . Mohla som iba ležať v špinavej zemi , zatial čo oni tam preberali boh vie čo . Po kare ma Dora odviazala a s rodinou pána so mnou mierila domov . Tam ma oko inak priviazala a strom a na terase sa rozprávali o dedictve .Notár im povedal čo každému podľa zákona prináleži :
- Najstaršej dcére Dore ako inak prináležal dom .
- Synovi Robinovi zase polia a veľké pozemky , ktoré pánovi patrili
- Najmladšia dcéra Mia zas dostala veľkú sumu peňazí a chatu na druhej strane lesa .
Potom prišli na rad na netere , synovcov , sesternice , bratrancov a tak dalej a tak dalej ...
No odrazu prišla na rad pre nich nepríjemná tema.JA.

Dora : "Ja si to zviera nechať nemôžem . Nemám rada veľké psy .Okrem toho ani nevieme či je zaočkovaná . Mohla by ublížiť mojej Fifinke ."povedala a dala pusu svojmu bielemu pudlíkovi ( po pravde vizeral ako oblak šlahačky )

Robert : "Ja si ju tiež nemôžem vziať .Mám predsa rodinu .Jana a ja máme dve deti a tretie je na ceste .Musím sa starať o rodinu a nie o nejakú pouličnú zmes." a ohrnul nado mnou nosom .

Všetci sa pozreli na najmladšiu Miu .

Mia :" Prehovorila svojím falošným francúzskym prízvukom " Akoby ste nič nevedeli . Ja predsa bývam v Paríži . Tam sa nemôžem prechádzať s tímto "divocho ". A Frederik je alergický na psiu srsť . A máme tri mačky . To snád nemyslíte vážne ."

Sklonili hlavy . Vôbec nevedeli čo si so mnou počať .

" Ja si ho vezmem ." začula som hrubý hlas .

Všetci sa k nemu obrátili hlavy . To sa ozval pánov vzdialený asi o 30 rokov mladší bratranec . ( môj pán mal 75 rokov ked zomrel )

Dora :" Naozaj ? Trúchneš si na toho orecha ? Je veľmi temperamentná a divoká."

" Ja to zviera zvládnem . Urobím z neho poslušného osla ."

Dora : " No ked ju chceš tak ber. "ľahkovážne odvetila .
Ten muž sa iba zachichotal . Behal mi s toho mráz po chrpte .Ten chlap ku mne pribehol a dal mi na hlavu náhubok . Ani mi nedovolili poobzerať sa na mieste môjho domova .
Po tej menšej zráške rodiny ma ten chlap odviedol k svojmu autu . Trhala som sa a vrčala . No bolo to marné .Nasilím ma dotiahol až ku kufru jeho auta. Otvoril ho a zavelili :
" Hej ty vlez do auta !" zrúkol na mňa . No ja som zostala na svojom mieste . Ak si ten čudák myslí , že budem skákať ako on píska je na omyle. No ten maliak ma chytil za kožu , zdvihol do vzduchu a šmaril do kufru . Dopadla som na labku a zakňučala . No on sa ani neobťažoval ma skontrolovať a zabuchol kufor . Začala som panikáriť . Búchala som hlavou o plech a škrábala o zámok labamy .No nešlo to . Jediné čo sa mi podarilo bolo to , že ma bolela hlava . Snažila som sa upokojiť a začala som z hlboka dýchať .Jediné čo som v tom kufri cítila bolo trocha kyslíka a pach cigarety . To fajčil ten chlapík , ktorého budem nazívať pán . V tom kufri som bola stále viac a viac nervoznejšia . Asi som trpela klaustrofobiov , alebo som mala pocit že sa moja cela zmänšuje . Myslela som na jediné : " Musím sa dostať von . JA CHCEM isť VON !!! zaštekala som a začala brechať .Nato môj " milí " majiteľ otvoril kufor . A ked som sa natešene postavila struhol mi takú ,že zem mi dala druhú . Ined nato zavrel kufor . To ako ma udrel... Bolelo to veľmi ... Dávno som necítila takú bolesť . Naposledy vtedy ked mi ľudia povraždili rodinu . V tej facke čo mi dal bolo toľko nenávisti . Ale ja som nevedela prečo . Nič som mu neurobila a dokonca som sa snažila byť priateľská . Z myšlienok ma vytrhol zvuk motora . Ten chlap sa asi rozhodol konečne sa pohnúť .
Cesta bola dosť divoká .Môj nový majiteľ bol pekne šialený . Búchalo ma to zo strany na stranu . Ked sme vystúpili ihned mi nasadil náhubok . Silno ma dotiahol k nemu do záhrady .No stihla som ešte trochu tu popozerať . Jeho dom mal hnedú farbu . Ale nebola to taká gaštanová hnedá ale hnedá ako krv nejakej mrtvoly . Okná na dome boli tiež tmavé . Tento muž zrejme nemal rád nič jasné . V záhrade to bolo príšerné .Bola tam suchá tráva a všade skoky a biče po zemi a kopa reťazí .Kým som sa spamätala , ten muž sa mi prihovoril .

" Hej ty pamätáš sa na mňa ? "

Nechápala som čo tým myslel a tak som sa mu pozrela do tváre. Zostala som stáť ako obarená . Ten muž... Tá tvár ..
To bol on !! Ten muž ktorý mi zabil súrodencov . Ten ktorý ma z nejakého dôvodu vitiahol s krabice a chcel ma namiesto utopenia dokopať na smrť .
Bol to on . Ten muž ten vrah . Bolo to ako z nočnej mory ....

Hasira - opis

22. září 2012 v 18:20 | By Savu0211/Mirari |  Obrázky s opisy

Kdo je to? - Hasira je jedna z dcer Skara a Ziry.
Kde působí? - Ona není ve filmu zmíněná ale v komixem od autora Savu0211 (tento komix je přeložen na blogu: http://myomfg.blog.cz/1011/komixy-od-savu0211).

RODINA :

Sourozenci: Hasira je jedna z trojičiek a její dvě další stejně staré sestry jsou: Faida a Hila . Má jediného bratra Nuka (jak víme je po něm). Její nejstarší sestra je Azra a její nejmladší sestra je Vitany.

Rodiče: Taka / Skar a Zira

Starý rodiče z otcovy strany: Ahadi a Uru
Starý rodiče z matčiny strany: Neznámí
Rodiče babičky z otcovy strany: Mohatu a Hažín
Rodiče starého otce z otcovy strany: matka je neznámá ale otec je Hato
Rodiče starého otce z matčiny strany: Oba neznámí
Rodiče babičky z matčiny strany: Oba neznámí

Partner: Akin
Potomci: dcera Belona
Synovci , netere : Aris , Kosa ,Loki

Fyzický vzhled :

Barva srsti : zlatá
Barva očí : belaso modrá
Barva čenichu : černá
Tvar čenichu : Má stejný tvar čenichu jako měl Skar
Barva ocasu : hnedá
Zvláštne znamenia :
Má rovnaký pruh ako Zira ale na konci neho má malú guličku

Osobnost:

Pri tejto levici sa dá povedať , že má rozdvojenú povahu

- ostrá ale zároveň aj citlivá
- pomstichtivá ale aj milujúca
- agresívna no aj láskavá
- nelútostná však aj jemná

Je to veľmi citovo založená levica . Je tiež aj trochu urážlivá . Kebyže je to nutné tak pre svoju rodinu aj zomrie .No rovnako ako jej matka a sestry je posadnutá pomstou . Jej povaha je v tomto ohľade ostrá a neustubujúca .Nenávidí Simbu a celú jeho rodinu . V živote by sa nepridala k Simbovej svorke .No má aj veľký materský cit k svojej dcére Belone .Veľmi ju ranila smrť jej otca a zrada jej svorky .

Hasira ako mláda :


Hasira ako odrastené mláda :


Hasira ajej dcéra Belona :


Vlčie príbehy - Zabíjať znamená prežiť

22. září 2012 v 12:51 | Mirari |  Vlčie príbehy

Lov. To je v živote vlka to najdôležitejšie .Vdaka losom sa uživia . Kebyže ich nemajú sú mrtvy . Následovať losy znamená prežiť . Zabíjať znamená prežiť . Aj teraz . Svorka malej skupiny vlkov išla loviť .Toto bol ich prvý lov . Ich prvá a možno posledná príležitosť ako zapôsobiť . Hlavne sa ticho prikradnúť a rozmyslieť si korisť . Mali stratégiu . Tá je pri love najdôležitejšia .To najdôležitejšie je ticho sa skryť do vysokej trávy . Potom sa ticho prikradnúť ku stádu .Alfa vodca si vyberie losa . Tak aj teraz .
Alfa :" čakajte ešte ." V podvedomí sa pozeral na stádo . Aááá . Už má toho pravého . Jeden veľký los s asi zlomenou nohou .To je ten pravý . Svorke ticho zahlásil .
Alfa : Robte čo ja . A vtom sa triskom rozbehol k stádu . Losy sa rozutekali ale ten so zlomenou nohou bežal dosť pomaly .To bolo ich šťastie . Alfa mu rýchlo vyskočil na chrbát a silno sa mu doňho zahrizol . Ostatní vlci trochu pomalšie bežali za nim . dva z nich robili to isté čo alfa . zahrizli sa mu do častí tela a trhali . Jeden sa zase postavil pred soba aby ten nemohol dalej bežať . Piaty vlk zase krúžil okolo losa a bránil mu v úteku . Los začal ručať a metať sa . No bolo to na nič . Vlci boli až moc silní . Riadili sa ich zákonmi .
Alfa : "Dobre vlci !! Pamätajte čo som vás naučil V JEDNOTE JE SILA !!!!!
Los bol stratený to je jeho koniec . Vlci ho silno šmarili o zem a Alfa ho ešte na záver kúsol do krku. Los bol mrtvy . úlohu splnili . Všetci vedeli , že zabili živé zviera ale vdaka nemu prežijú zase oni .To je zákon prírody .
"silnejší prežije "
V divočine nemôžete prejaviť súcit . Musíte zabíjať a nie brať na niekoho ohľady .V prírode zabíjať znamená prežiť.

ahoj tati

19. září 2012 v 20:44 | By Savu0211 |  obrazky

Vlčie príbehy - Pod ľadom

14. září 2012 v 18:56 | Mirari |  Vlčie príbehy

Zasneženým lesom sa nieslo až zvláštne ticho . Všade samý sneh a ľad a všetko stále biele . Biele kopce , biele zamrznuté jazero , biela obloha a na stromoch biele zasnežené cencúle . A predsa !!! Z lesa vychádzali vlci !
Svorka niekoľkých vlkov išla na Veľký Zimný lov . No aby sa dostali k losiemu stádu museli prejsť údolím .Pre mladého vlka Rádžu to bola obravská udalosť .Toto je totiž jeho prvý lov . Bol starý iba rok a pol .Skoro všetci ostatní v svorke boli oveľa starší . Teda až na šteňatá alfy Embrida. Päť z nich malo 7 mesiacov . Ale najstaršie bola jeho dcéra Sindibáta , Rádžova dobrá priateľka ( snúbenka ). Mala nádherne ebenovú srsť a temné modré oči . Bola od Rádži o mesiac mladšia . Milovala Rádžu a ona jeho . No čo Alfa ? Dovolí aby boli spolu ? Preňho to bolo s toho dôvodu také dôležité . Pri tomto love musí urobiť na alfu dojem , aby mu dal za partnerku Sindibátu . Ale už dosť premýšlania teraz musia prehovoriť činy .
Vlci pomaly prechádzali zasneženou lúkou .

Alfa Embrid : "Vlci moji !! Práve začalo viť vietor . Vdaka tomu nás soby nebudú počuť .Pôjdeme cez jazero . Nebojte sa je dosť zamrznuté ."

Tak teda išli . Jazerný povrh sa síce šmýkal ale oni to zvládli .Ticho sa prikradli k losom .

Alfa Embrid : " Počkajte ešte .Zoradte sa do pozícii !" rozkázal .

Všetci ho poslúchli a ked už boli na svojich strategických miestach ...

Alfa Embrid : TERAZ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Vlci sa rozbehli na jedného vybraného soba . Alfa Embrid mu skočil po krku a začal mu ním kmásať . Brat Jasper skočil zase na losov chrbát . Ostatní vlci išli losovi po nohách . Radžu úplne odstavili .

Rádža : " To snád Nie !!! Takto neurobím dojem !!! " hneval sa v myšlienkach .

Tak sa rýchlo pretiskol medzi svojich druhov a s celej sily sa losovy zakusol do zadnej nohy . Los sa vtom schopil a začal sa hrozne metať . Podarilo sa mu zbaviť sa vlkov , ktorí sa ho do tej doby držali ako kliešte . Rýchli triskom bežal na jazero aby sa zachránil .

Rádža : " Toto je moja chvíľa ." povedal si v duchu a rozbehol sa za losom.

Vlci zo svorky : " Rádža nie vráť sa !!! "

No on neposlúchol . Bežal rýchlejšie a rýchlejšie . Los ale bežal rovno do stredu jazera . Tam je najtenší ľad . No Rádžovi to bolo jedno . Myslel iba na Sindibátu . Myslel len na svoju lásku na svoju lásku .

Rádža :" Nesmiem ju sklamať , nesmiem .Bež a bež . Ten los je už blísko . Počkať . Počkať . A ... TERAZ !!!!!!!!"

Rádža sa odrazil od ľadu a skočil . Ten pád nemal snád konca . No nedopadol na losa . Ten bol až moc rýchly . Rádža dopadol na ľad . Ale pri dopade sa šmykol. A pokrútil si nohu . Bolo vidieť , že ju má zlomenú a tiekla mu z nej krv . Až sa mu tak začienilo pred očami .

Rádža : " Aúúúú !!!"

Začal zo sebou metať a snažil sa postaviť . No vtom .... PRáSK !!!!!!!!!!! ľad sa praskol .
Rádža začal podať do rieky . Nemohol nič robiť iba kričať o pomoc . Vlci z jeho svorky pribehol bližšie ale nemohli nič robiť . Keby sa priblížili skončili by rovnako ako Rádža . Toho už úplne opúšťali sily . Iba dotik tej vody bol , akoby doňho niekto bodal nožom . Už nemohol ani kričať ani myslieť . Mohol vnímať iba tú bolesť . Nič viac . Už sa úplne opúšťal . Proste to vzdal .Pomaly sa klzal do ľadovej vody . Už v nej bol po pás . Už sa tá voda dotýkala krku . A už je vo vode po oči . Jeho horké slzy sa miesili s ľadovou vodou . Očami je pod vodou , a ňufák tiež . No skôr ako posledný krát vydýchol spomenul si na Sindibátu . Na jeho jedinú lásku . Snád raz bude šťastná . Snád si kvôli nemu nezničí život . Ale už je aj tak neskoro . Na ničom už nezáleží ...
Toto je koniec ...............



Chupacabra

13. září 2012 v 11:41 | Mirari |  Nadprirodzené

Chupacabra alebo Chupacabras ( viciciavač kôz ) je moderná latinskoamerická mýtická bytosť, ktorá údajne po nociach vysáva krv kôz a ovcí cez ich krk. Prvé správy o tomto tvorovi pochádzajú zo začiatku 90. rokov z Portorika, ale medzičasom sa objavili hlásenia z celej Strednej a Južnej Ameriky. Údajne vyzerá ako kengura s črtami človeka, psa a netopiera, na chrbte má dlhé ostne. Názory na jej vzhľad sa však rôznia .

Miesto legendy :

V Guatemale sa zažilo hanlivé pomenovanie chupacabra pre ženu - prísavku. Pre takú, čo vás citovo úplne vycicia. Prívlastok je to vskutku príznačný, doslovný význam pojmu chupacabra je totiž vyciciavač kôz. Za tajomným menom stojí ešte tajomnejšie stvorenie, ktoré údajne cicia krv pasúcim sa kozám a dobytku na portorických pláňach.

Upír dobytka :

Tieto prípady boli aj v Mexiku a Miami .Boli tu nájdené mrtve kozy s kúsnutím v krku .Podľa niektorých ľudí si celé toto "divadlo" vymysleli farmári aby urobili dojem . No kúsnutia nie sú úplným výmyslom . To je realita . ľudia ktorý vraj videli Chupacabru zhodne tvrdia , že tento tvor vizeral ako marťan alebo schúlený upír , ktorý mal síto zelené žiariace oči .

Možné logické vysvetlenie :

Hovorí sa že všetko má svoje vysvetlenie . Je možné že to platí aj v tomto prípade . Chupacabra môže byť iba naozaj veľký zatúlaný pes , ktorého videli svetkovia , alebo nejaké agresívne zviera , ktoré pobláznené hladom napadlo dobytok . Je síce možné , ale možné je aj to že tam niekde vonku pobehuje CHUPACABRA ( viciciavač kôz ) !!!



Vlčie príbehy - Tí temní

7. září 2012 v 20:24 | Mirari |  Vlčie príbehy

Temná noc sa rozplývala v celom Nočnom lese .Nie náhodou sa volal Nočný . Aj cez deň bol totiž celý čierny . čierna tráva , čierne hory , čierne nebo a suché listy na stromoch . Všetci ľudia ktorý doňho vošli boli o tri dňi nájdení v bezvedomí s dokúsanými končatinami . Nikdo si nespomýnali čo sa v onom lese stalo .Ale každý so zhodou tvrdil že predtým ako omdlely zbadali tri pári jasno žltých očí . Preto sa lesu všetci začali vyhýbať . časom od tial záhadne zmizli aj všetky zvieratá . Preto bolo cez deň v lese ticho . Až veľmi podozrivé ticho . Ani vtáčik nezaspieval , ani laň nepreskákala vysokou trávu ani včela v strome nezabzučala . Iba vietor vijúci v šume listov . Noci to bolo skoro tak isté .Ale tu už nebol počuť len vietor . Celým lesom bolo počuť vitie vlkov .Presne tak v tom pustom lese bez koristi žili vlci .Pre niekoho by bolo zvláštne , že v tam žijú bez jedla a vody . Ale my poznáme dôvod . Nebola to totiž celá svorka vlkov . Boli to iba traja vlci . Avšak akí . Mali tmavo čierne kožuchy , tmavo čierne papule , tmavo čierne duše . Ale tie oči . Boli síto žlté . Len pohľad do nich akoby vám spravil dieru do duše .Neboli to klasický vlci . Ale požierači duší . Už len ich prítomnosť robil les temným . To kvôli nim bol les prakticky mrtvi . Požierači duší ako prvé požerú duše všetkých zvierat v lese a potom vyčerpajú energiu z lesa . A ked skončia z lesa ostane iba pustina . A to presne sa stalo tým že zabili les zabili aj všetok život v ňom . Teraz už boli hladný žiadne jedlo , žiadna energia . Musia isť dalej nájsť si další les a zabiť ho . No oni majú iný cieľ . Pôjdu k ľudom tam je duší dosť . Vdaka nim už nikdy nebudú hladný . Už sú na ceste .
Je ich čas ...

Sfinga Nala

5. září 2012 v 17:09

Bežiaca vlčica Mirari - Mirari

2. září 2012 v 19:33 Obrázky s opisy
Mirari :

život :
Je to hlavá hrdinka komixu . Mala dosť ťažký život . Po tom ako celá jej svorka zahinula na ostrove . Po tom ako nechtiac škrabla Ororu do tváre tá spadla do rieky a sľubovala pomstu .Jej matka sa za ňu obetovala ked povedala jej otcavi aby ju pustil a Mirari zachránil. Ked jej otca zabil rudý vlk zostala sama .časom sa pridala k svorke Diamantového tesáka . No jej zvedavosť ju premohla a ona utiekla k ľudom kde sa spriatelila s človekom . Za to ju Diamantový tesák vihodila zo svorky . Mirari za to kúsla Kaa do krku za to že ju zradil . V lese ju samú napadla Orora so štyrmi jej bývalími priateľmi . Orora na ňu poštvala svorky rudej smrti . Mirari v zúfalstve ušla do mesta kde ju zachránil Temný tesák . Môžeme iba hádať čo bude dalej ...

Rodina :

Zosnulý otec -železný pazúr Racho
Zosnulá matka - Vichádzajúci mesiac Leach

Priatelia : míval Greta , drozd Lesklí zobák Dirko , Temný tesák , sokol Rýchle krídlo Fain , Citronová chlad Acoria , Nočný chodec , žena Airlie , Vzdušný vietor , noční stopár

Bývali priatelia :
Majestátna tvár Orora , Huňatý chvost Kao , Vlnitý chlp , Rychlá noha, Vlhký ňufák

Nepriatelia : Majestátna tvár Orora , a celá svorka Rudej smrti

Dobré vlastnosti : hravosť , odvaha , priateľská povaha ,láskavosť , rýchla bežkiňa , , nezávislosť , je tiež aj trochu rebelka

Zlé vlastnosti : trochu víbešná , neposlušnosť ,

Vzhľad :

Má sivú srsť , ktorú zdedila po otcovi . A má tiež belaso modré oči ( tiež po otcovi )

Kopova smrť

2. září 2012 v 14:36 obrazky
Už dlho si nad tým lámem hlavu . Ani neviem ži KOpa bol . Ale podľa mňa ano ! Len pre informáciu Kopa bol údajne prvorodeným synom Simby a Naly . Vraj ho zavraždili . Najčastejšie sa povráva , že ho zabije Zira . Ale verte si čomu chcete :

Vlčie príbehy - Neskrotná - Kapitola 2.Znovu strata milovaného

2. září 2012 v 13:58 | Mirari |  Vlčie príbehy

Bola som zmätená nevedela som čo robiť . V ľudskom dome bolo toľko zákonov . Môj pán bol totiž veľmi poriadku milovný . žil v pravidlách :
" Neváľaj sa celá blatová po zemi !!"
" Nehrab v kvetináči !!!"
" Neslintaj tak po parketách !!!"
A v záhrade boli ešte horšie zákony :
" Neštekaj tak !!!"
" Nevi !!! "
" Nehrab !!!"
" Nenič kvetiny !!"
Pán mi s týmito pravidlami síce liezol na nervy ale mala som ho rada. Bol dobrý pretože sa o mňa pekne staral a vychoval ma . Nikdy by ma neudrel alebo nekopol . Náučil ma veľa vecí .
Napr. - Ako čo najrýchlejšie bežať ( môj pán bol totiž skvelý bežec a vedel utekať rovnako rýchlo ako vlci ) , ako loviť zvieratá v lese ( môj pán bol totiž poľovník ) , a ako plávať . Vychovával ma ako psa a videl ma ako psa . A časom som sa ako pes aj cítila .U ľuskom domove som žila rok a pol. No s pánom sa začalo niečo diať . Už ma nevodil na prechádzky ani so mnou nechodil plávať na jazero . Celé dni iba ležal v posteli . V tedy som mu ležala pri nohách a lízala mu ruku . Veľmi som sa o neho bála .On bol moja jediná rodina . Zobral si ma k sebe ked ma nikdo nechcel . No aj ked ležal v posteli ukľudňoval ma :
" Neboj sa Astrit . Som iba trochu chorý . Určite sa vylečim . " no bolo vidieť že si tým sám nie je istý .
časom pán zoslabol tak , že sa nemohol postaviť . Preto prišla jeho dcéra a starala sa o neho . Veľmi ho milovala . Ale so mnou mala veľký kríž . Môjmu pánovi navrhovala aby ma dal do útulku . Vravela že pán je až moc starý a ja som na neho príliš hravá . Pravdepodobne na mňa žiarlila , pretože pán ju moc nenavštevoval kvôli mne . Musel sa o mňa starať a preto na ňu nemal čas . Po tom čo prišla nastala u nás krutovláda . Pánovi dávala lieky na tvrdý spánok a mňa k nemu nepúšťala . Priviazala ma na reťaz a krmila iba slepacími kosťami a odpadkami z koša . Ked bo pán v poriadku pravidelne mi česal srsť až sa mi tak blískala , no po dlhom zanedbávaní som ju mala zvlnenú a špinavú od hliny v ktorej som sa celú dobu válala . Takto to išlo mesiace až som dovršila vek dvoch rokov . Pán za mi za svojho zdravia na narodeniny dal chutnú kosť a vzal ma na dlhú prechádzku do lesa . No teraz nič . Týždeň po mojich narodeninách sa mi zhrdzavená reťaz uvoľnila a ja som sa cez pootvorené dvere dostala do domu . Nemohla som uveriť ako sa to tam zmenilo . Steny boli namiesto zelenej vyfarbené na kriklavo rúžovú . Aj ked môj pán rúžovú nenávidel . Na zemi bol namiesto sivého koberca síto žltý - fakt obrovský koberec . A na stenách boli fotky nejakého bieleho pudlíka s rúžovou mašličkou . Vrela vo mne obrovská zlosť . Tá odporná dcéra si pánov dom celkom privlastnila . No dlho som si to nevšímala , hľadala som svojho pána . Našla som ho v svojej starej izbe . Ked som ho zbadala otvorila som ústa . Môj pán bol v príšernom stave . na tváry mal kopu nových vrások a bol strašne chudý . Nežne som mu oblízala ruku . Otočil sa ku mne :
" Ahoj princeznička . Dlho som ťa nevidel . Som trochu slabí nemohol som ťa navštíviť .Prepáč musím si dať liek na spanie ." milo sa mi prihovoril .Zobral si tabletku a zaspal . Pritúlila som sa k nemu .Premýšlala som nad všetkým krásným čo sme spoločne zažili .Milovala som ho ako vlastného otca . No vtom tam nakráčala jeho dcéra .
" Psisko čo tu robíš ??!!!! Vypadni !!! " zavelila a struhla mi takú , že mi zem dala druhú . Potom ma chytila za uši , vyvliekla na záhradu a priviazala ma za povraz o strom . Na záver ma ešte kopla do nôh a odpochodovala preč . Teraz som toho mala naozaj dosť . V mojom srdci som pociťovala zlosť , strach , nenávisť a znehuťenosť . Vedela som čo robiť . To čo som nerobila od doby čo som žila s vlkmi . To čo nás vlky robí vlkmi a nie hlúpimy psami . Toho čoho som sa bála celú dobu čo som žila s ľudmi . Lebo som sa bála , že vo mne pán zbadá vlka . Ale teraz som sa nebála . Teraz som vedela , že ja som vlk a nie pes . Musela som začať viť . To bola jediná možnosť ako sa uvoľniť . Tak som začala vila som o svojom krutom živote a o tom , že som strati každého koho som milovala . Ked som skončila bolo mi dobre ako už roky nie . Uvoľnená som sa uložila na spánok . V noci ma ale zobudila pánova dcéra . Bola celá uplakaná a ani na mňa nekričala . Odviazala ma s toho stromu a za povraz ma vzala do domu . Prekvapilo ma , že ma vzala do pánovej izby. Pán tam ležal v ešte horšom stave ako predtým . Veľmi dychčal a potil sa. Vytrhla som sa jeho dcéra a priskočila k nemu . Skočila som na posteľ a začala mu olizovať tvár . Na počudovanie jeho dcére to bolo jedno . Iba usedavo plakala . Pán sa mi slabo prihovoril :
" Oh dievča moje . Chcel som ťa ešte naposledy vidieť ."( zachvela som sa )
" Neboj sa o mňa . Dora nechaj nás ." prikázal svojej dcére . Poslúchla ho .
" Veľmi svoju dcéru ľúbim Astrit , ale teba ľúbim najviac moja . Bola si skvelá spoločníčka .Navždy budeš moje sladké šteniatko a nezabudni , mám ťa na svete najradšej ." zašepkal .
" Nikdy na to ani na vás nezabudnem .Aj ja vás najviac milujem navždy ." zakňučala som . Potom môj pán potom začal veľmi kašlať . Jeho dcéra vošla do iby aj s nejakým mužom čo mal na sebe hábit a v ruke bibliu . Pánovi urobil na čele nejaký znak ( myslím že tomu rituálu ľudia hovoria " posledné pomazanie ") Ked farár skončil odyšiel . Pán si želal aby som pri ňom zostala až do konca . A o hodinu potom môj pán naposledy vydýchol . Môj milovaný pán zomrel . Po chvíli prišlo zvláštne auto a môjho pána doňho naložilo . Museli ma držať aby som tých mužou nenapadla . To bolo posledný krát čo som svojho pána videla . Celú noc som prekplakala . Hlavou sa mi výrili všetky myšlienky o mojom pánovi . Stratila som posledného človeka na ktorom mi kedy záležalo . A položila som si jednu otázku :
" čo so mnou teraz bude ?"

Scar a Zira

2. září 2012 v 10:53 | By Savu0211 |  obrazky

Nukov príbeh - Jediná verná

1. září 2012 v 13:01 | Mirari |  Príbehy Levieho kráľa
Takže tento tríbeh hovorí o Nukovi a Dotty . Je to o tom že Nuka nezomrel a , že on a Dotty sú partneri .

" Hej Dotty ! Aký bol lov ? zvedavo k mladej levici priskočil Nuko .
" Celkom fajn ale chytili sme iba jednu chudú antilopu . " vzdychla Dotty .
" Predpokladám , že moja mama celú korisť zobrala a Kovuovi dala najlepšie kúsky ." preklopil očami Nuko.
" Hej trafil si to ." povzdychla Dotty .
" Počkaj tu chvíľu ." povedal Nuko a rozbehol sa do jaskiňe . Dotty naňho čakala . Nuko sa po chvíľi vrátil s papuli niesol myšku .
" Tu máš ." natešene zvolal Nuko .
"Och Nuko dakujem ." nervozne hovorila Dotty . Myšku si vzala a preglgla ju .
" Bola veľmi dobrá dakujem ." radostne podakovala Dotty .

" Oh nemáš za čo . " zapírene povedal Nuko .
" Si skvelý lev Nuko . Si môj najlepší kamarát ." povedala Dotty pritúlila sa k nemu .
Nuko na to nič nepovedal a iba priadol .
" Ty si tiež moja najlepšia kamarátka Dotty . Si aj tá najtalentovajšia lovkiňa v tejto zemi . " vypadlo z neho nakoniec .
Dotty sa veľmi usmievala . A Nuko s ňou .


Jedného dňa :
Uniklo JU, preco JE zaviedol sem. Vedela, ze toto miesto nenávidel, dokonca o sebe ho bál.
Sloní cintorín.
Cítila tú Scarova Prítomnosť, počula hyeny smiech ... Pritom vedela, ze to je nemožné, aby miesto bolo takú dobu opustené. Možno ho sem zaviedla Práve Skutočnosť, zo tu nikdy nikoho nemohli stretnúť ...
SLA po jeho BOKU čakala, kedy prelomí ticho. Konečne na ňu pozrel fučal.
"Uz sa nemôžem vydržať," posťažoval si. "Kovu toto, Kovu táhmelto, vyvolený toto, vyvolený tamto ..."
Stiahla uši.
"Nikdy ja ..." pokračoval s povzdychom. "Vždy IDE len o naj, Ako JE absolútne Perfektné, Ako JE Úplne žako Scar, Ako pomstí smrť môjho otca ..."
Povzdychla si.
"Nuko ..."
Zavrčal a obrátil hlavu, ABY na ňu Mohol namosúrený pozrieť. Neucouvla.
"Tie Nevis Jake to je, ošumělý!" odsekol. "Žijem v jeho tieňov! Prvorodený! Právoplatný Dědič, keby len Kovu nebol vyvolený. Vsetci ho porád obklopujú, vsetci zbožňujú Ako krutým sebe Stal VĎAKA Ziřině tréningu, Ako pokojne Vyhrá každý tréningový súboj o sebe ktorým od naj Zira príde!"
Trpezlivo čakala, AZ SA odmlčí.
"Ted ... Ted ked odišiel plniť úlohu sebe Jim jeste Stale nepodarilo si MŇA všimnúť ... Ked Vítanie priniesla správu o jeho zrade, nehybných odmietajú pomyslieť na inú voľbu ..."
Prehltla.
"Nuko ... vţdyť VIS, ZE Ťa Ma Stale rada ..."
Zavrtel hlavou s temným výrazom na tvári.
"Nie, Dotty... Nikdy MŇA nebude milovať, ak nepreukážu svoju cenu ..."
Z nejakého dôvodu náhle cítila, žako by Nim uz takto nikdy znova nemala hovoriť.


Po tom ako Zira spadla do rieky . Sa ostatné levice pridali k Simbovi . Ale Dotty nie .Ušla späť do zeme vyhnancov . Vitani išla za ňou aby ju presvedčila .
" Nikdy Vitani nepôjdem tam !!!" zrevala Dotty .
" Ale premysli to . Vojna sa skončila . Je po všetkom .My vyhnanci sme teraz na Levej skale výtaní . Tam môžme žiť životy aké sme vždy chceli ."vravela Vitani .
" Nie je po všetkom . Ten zradca Kovu zabil Nuku . Nemôžeš po mne chcieť aby som žila s vrahmi jediného leva ktorého som kedy miloval ." povedala Dotty ešte viec naštvanejšie .
Vitani sa po jej slovách rozplakala .
" Dotty tiež som s toho na dne ale prosím ťa pod so mnou . Nechcem ťa tiež stratiť ako člena svorky a ako priateľku .
Ale vzchopila sa .
" Je to tvoja voľba Dotty . Ale zamysli sa nad tým . Tu sama zomrieš a na Levej ríši sa o teba postaráme ." a odýšla .
Dotty za ňou ešte stihla zakričať :
" Ja nie som slaboška ako ty Vitani . Ja za blízkeho kľudne aj umriem !!! A nebudem sa priateliť s vrahmi !!!!!!!"
Bol to smutný koniec ich priateľsva , ktoré bolo kedysi také silné .


ked Vitani odyšla Dotty sa rozplakala . Už nemala nikoho . Jej najlepšia kamarátka ju opustila a jej vlastné sestry sa pridali k vrahom jej vodcu , Nuku a ich vodkini .Vedela ale kam má ísť . K Nukovi . K jej najlepšiemu priateľovi , k jej spriazdenej duši . Ako si premyslela tak urobila . Prišla na miesto kde Nuko skonal lahla si na to miesto a začala plakať .
ale odrazu počula dychčanie . To BOL NUKA !!!! ON NEBOL mrtvy bol OMRáčeNý !!!! Dotty rýchlo začala odhrňať stromy aby sa dostala k svojej láske .
Už ho videla . Ležal tam a dychčal .
" Nuko !!!" radostne zvolala Dotty .
" Dotty . " zašepkal Nuko .
Dotty neváhala chytila Nuku za kožu a vitiahla ho .Od radosti ho oblizovala a objímala .Nuka bol celkom bezorientovaný .
" Dotty , čo sa stalo ? Kde je mama ? Kde je celá svorka ? spýtal sa .
Dotty mu všetko povedala . O tom ako išli na veľký boj . O tom ako ich svorka zradila a o tom ako jeho mama zomrela .
Nuko sa celkom zrútil plakal jej na bokui .
" Ako je to možné Dotty ? ako nás všetci mohli zradiť ? A ty si prečo zostala ? " nechápal Nuko .
" Ja som nemohla žiť s vrahmi jediného koho som kedy milovala ." zariekla sa Dotty a zapírila sa .
" Tiež ťa milujem ." usmiel sa Nuko . A nežne Dotty oblízol .
Spoločne v tom kaňone strávili krásnu noc .
Na svítaní odyšli zo zeme kde boli roky vyhnancami . Ale teraz už nie boli slobodní . Išli so slobodných pláni . Nepotrebovali nikoho stačilo , že mali jeden druhého . Netrvala dlho a stretli skupinu iných levíc .


Nuko a Dotty sa stali ich vodcami . Istú dobu boli iba túlavá svorka ale časom si našli vlastnú zem . Bola síce trochu menšia ako Levia zem ale prekvitala . Bolo tam množstvo potravy a vody . Rástla tam hebká tráva a tiekla priezračná voda . Túto zem nazvali - Zem Zblúdilích . V tejto krajine mohli Nuko a Dotty žiť životy aké vždy chceli . časom im Veľký kráľovia zoslali aj potomstvo .

Boli to :
Najstarši Vizort
a trojčatá . Samček Drakuj , a samičky Jiony a Kilima