Som nežný , som krutý , ale som život . Plačeš ? Aj v slzách je sila , tak chod a ži !

Zázrak života

29. dubna 2012 v 21:54 | Mirari |  Príbehy Levieho kráľa


život je zvláštny jeden deň máš všetko ale druhý to môžeš stratiť . Moje chvíle s Kovuom boli tie najkrajšie v mojom živote aj ked boli krátke . Ale poviem vám ako to začalo :
Po Zirinom porazení sa v Levej zemi žilo ako v raji . Nebol tam žiadny strach o nebezpečie , všetci sme boli rodina ,
čo znamenalo : dostatok potravy , skvelé vzťahy , žiadny strach o život a hlavne to že som mohla byť bez porušenia pravidiel s Kovuom . Celé dni sme boli spolu rozprávali sme sa o rôznych veciach aj tým ktoré sme nerozumeli hlavne že sme boli spolu. Samozrejme že ako princ a princezná sme mali povinnosti ako trebárs RANNé HLASENIE ( starý Zazu totiž odyšiel v pokoji ,(jednoducho povedané zomrel ) . Vždy som Zazua obdivovala pretože som si myslela , že obchácka celého kráľovstva je príšerná nuda , ale s Kovuom to bola skutočná prechádza rajom .

Kovu : Kiara
Kiara : ano Kovu ?
Kovu : Milujem ťa
Kiara : ja teba tiež

Môj život bol jednoducho prechádza rúžovým sadom . Spoločne sme aj pozorovali oblohu tak ako ten čas ktorý bol Kovu ešte vyhnancom. Obaja sme spolu objavovali plno nových súhvezdiev : v tvare antilopi , nosorožca , hraboša a moje obľúbené v tvare srdca . A Kovuovi sa samozrejme páčilo to ktoré vyzeralo ako dva levi čo sa bijú o kus mäsa .



život sa zdal naozaj bezstarostný . Teda až do toho dňa :

Začalo sa to ako každý obyčajný ako vždy som išla s Kovuom na obchácku . Ked sme obchádzali Severnú hranicu dostala som ten šialený nápad . " Kovu podme sa pozrieť na Sloní cintorín !"vyhrkla som . " Kiara to nie už tam síce nežijú vyhnanci , ale sú tam stále hyeny , priepaste a veľa nebezpečenstiev ." odpovedal s odporom Kovu ." Nebud nudný ty zbabelec , hyeny sú neschopný hlupáci , a myslím že to nebezpečenstvo dosť prehánaš !" odpovedala som ,a rozbehla sa k zemi vyhnancov . "Kiara , nie počkaj " vyhrkol Kovu a pustil sa za mnou . Naháňal ma asi 10 minút až ma dohnal . " Kiara musíme sa vrátiť rýchlo pod !" rozkázal mi a snažil sa ma odtiahnuť . " Kovu prestaň nie si môj otec , ten ma na uzde držal celý život a iba teraz sa chcem odviazať !!!" nahnevane som ho od seba odtiahla. "Ale , ale koho nám sem osud privial " začula som . Obaja sme sa obrátili , a to čo sme zbadali nám zmrazilo krv v žilách. Boli to tri hyeny .





" No , no čo to tu máme maličká Simbova dcérenka a ...." nestačila dohovoriť . " SKAR, to je SKAR " zvrieskla . " Oh Skar takže ťa môj klan nezabil ?" vyvalila oči , " no nevadí to sa hned napraví " . " NIE to NIE je Skar to je Kovu " rýchlo som sa snažila Kovua ochrániť . " Zmlkni musí to byť ten Skar čo nás pred rokmi zradil ved má jazvu " zaškriekala . " Bud ticho hyena a nechaj nás odísť " zareval Kovu a snažil sa ich odohnať . " Nie prejsť ťa nenecháme kým ťa nezabijeme hehehe !!!!! " zasmiala sa druhá hyena . " Odíťte lebo zaútočíme " zrevala som rýchlo pripravená svoju lásku ochrániť . " Och sľubuješ ? " usmiala sa jedna ( asi ich vodkyňa ). Ani som nevedela ako a pribehla ku mne jedna z nich a buchla ma tak že som upadla do bezvedomia .
Ked som sa prebrala tak všetky tri boli preč a mne sa naskytol príšerný pohľad . Kovu ležal nehybne na zemi .
" KOVU čO TI TIE HYENY UROBILI" a vrhla som sa k nemu . " Bože môj BOže môj " revala som . " Nie to nie je pravda, NEODCHáDZAJ KOVU PROSíM ťA NEODCHádzaj !!!!!!!!!!!" zúfalo som kričala . " Pod postav sa Kovu prosím VSTáVAJ !!!!""" , " pomôžte mi NIEKDOOOO!!!!!!""""" revala som od zúfalstva a žiaľu . Už som ani nevedela čo robiť , a a tak som sa pustila do plaču . Moje slzy padali na jeho tvár , a stekali mu z nej .



Bola som úplne vyčerpaná , od žiaľu som nevládala ani kričať ani sa hýbať . V mojej hlave sa zmietali strašné výčitky koniec koncov bola moja vina že Kovu umrel . Nebyť mňa Kovu by žil . Nevládala som už ani plakať , ani nič robiť akurát som sa k nemu pritúlila . Pod jeho labami som cítila , že zo mňa všetko ubúda . Už ma nič nebolelo , nič som necítila , nič ma nezaujímalo . Myslela som na všetky krásne chvíle a naše zážitky a na to že chcem pri svojom milovanom zostať navždy . A na tvári sa mi objavil úsmev , a ja ani neviem prečo .



Po hodinách a hodinách po tom strašnom zážitku som cítila jemné ťahanie za moju srsť ." Kiara pod prosím " počula som známi hlas . Otvorila som oči , a uvidela som moju mamu . " Kiara vstávaj už čakáme musíš odtiaľto oddýsť " šepkala so slzami v očiach . " Ešte chvíľku nechajte ma s ním ešte chvíľku " rozplakala som sa . " Moja maličká musíš odísť !" rozkázala trochu vecnejšie . Asi po hodinovom presviečaní som poľavila ale ked som sa zdvihla počula som zaznieť svoje meno . " Kiara" počula som , ´bolo to povedané slabo , ale zreteľne. Rýchlo som sa obrátila a zbadala som Kovua ako otvára oči ." Kovu ty žiješ " pritúlila som sa k nemu , " som taká šťastná ." . Kovu nebol mrtvy ale omráčený .


Zostala som s ním kým sa trochu zotavil , a ked bol najsilnejší privolala som levice , a tie mu pomohli vstať . Tá nočná mora sa skončila . Kovuove rany sa časom vyliečili , a on sám sa úplne zotavil .
A o dve ročné obdobia sa naša rodina rozrástla o dvoch daľších členov .

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama